Spomienkové stretnutie na nádvorí kaštieľa zorganizoval 21. júla humenský Csemadok, ktorým pripomenuli, že pred 80 rokmi zomrel Sándor Andrássy, posledný majiteľ kaštieľa, perly mesta, dnes sídla Vihorlatského múzea.
Gróf Sándor Alfréd Viktor László Albert Károly Alajos Walburga
Fidél Andrássy sa narodil 19. júna 1863 rodičom Leontíne
Wenckheim a Aladárovi Andrássyovym. Študoval právo na budapeštianskej
univerzite, cestoval po Francúzsku a Anglicku, po návrate sa venoval
politickej kariére. Ako poslanec od roku 1892 – 1916 zastupoval
v parlamente obvod Humenné, a až do roku 1944 bol členom hornej komory
parlamentu. Bol tajným radcom kráľa. Oženil sa s Máriou Esterházy
z Galantskej vetvy tohto významného šľachtického rodu. Všetky ich deti sa
narodili vo Veľatoch: Aladár (1890 – 1895), Imre (1891 – 1985), Mihály
(1893 – 1990) a Margit (1902 – 1984).
Žili životným štýlom vtedajšej aristokracie – spoločensky
v Budapešti, hospodársky na vidieku. Gróf Sándor patril
k 20 najväčším vlastníkom pôdy vtedajšieho Uhorska a k Humennému si
zachovával silné väzby, a to nielen hospodárske. Prejavilo sa to aj v tom,
že keď Kudlovce zasiahol požiar a mnohé domy vyhoreli, zorganizoval
v okruhu svojich známych zbierku na pomoc Kudlovčanom a za ich prácu na
obnove dobre zaplatil. Traduje sa, že keď prišiel z Budapešti, prvé na čo
sa opýtal lesného hospodára bolo, že či vdovy majú dostatok dreva na zimu.
Obhospodaroval v tom čase v okolí Humenného 10 tisíc hektárov lesa, rád
poľoval a pozýval hostí na poľovačky na Hubkovú.
Bol dobrým hospodárom, o čom svedčí, že predsedal Zemplínskemu spolku
gazdov a aj Vodohospodráskej spoločnosti.
Do Humenného priviezol prvý automobil, a podľa rozprávania Dr. Ivany
Strakošovej, svojou jazdou vydesil obyvateľov, lebo husi a kačky mu
nestačili uskakovať z cesty. A keď sa automobil pokazil, dal zapriahnuť a
koňmi odtiahli auto na stanicu, kde ho naložili na vlak. Jeho záľuba
v automobilizme viedla v roku 1906 k založeniu Kráľovského uhorského
automobilového klubu, ktorému predsedal do roku 1944. Svojim automobilom
v čase veľkých manévrov priviezol do Humenného a vozil po okolí
následníka cisára Františka Ferdinanda a členov generálneho štábu.
V čase 1. svetovej vojny založil a velil dobrovoľnému automobilovému
zboru. Bojoval na ruskom aj talianskom fronte a polovicu kaštieľa uvoľnil pre
Červený kríž, ktorý v ňom zriadil lazaret. Humenné mu vďačí za prvú
elektráreň, osvetlenie ulíc aj domácností. Vybudoval aj liehovar, v ktorom
sa zužitkovali v okolí vypestované zemiaky.
Ďalšie prvenstvo sa mu pripisujú aj v lyžiarskom športe, keď v roku
1878 z nórskeho Hammerfestu priviezol prvé lyže do Uhorska. So synmi sa
venoval aj letectvu. Povojnové rozdelenie prinieslo súmrak na tunajšie
panstvá grófa Sándora a voči jeho synovi Imrichovi sa začal mediálny
lynč. Už v medzivojnovom čase písali noviny o zámere kaštieľ predať
mestu a zriadiť v ňom niečo vhodné. Nakoniec oba kaštiele – v Humennom
aj vo Veľatoch – vyhoreli. Gróf sa do Humenného po 2. sv. vojne už
nevrátil. Zomrel v Budapešti 20. júla 1946.
Od roku 1974 je sídli v kaštieli Vihorlatské múzeum.
Foto: Marián Škuba / Mesto Humenné
Anna Šimkuličová
