Mestu Humenné hrozí, že príde o takmer 1500 pracovných miest v závode Nexis Fibers a.s. a ich subdodávateľských spoločností. Primátorka mesta Jana Vaľová sa obáva, aby sa pri Nexis Fibers nezopakoval scenár zbankrotovaného Chemlonu.
„Tento týždeň som absolvovala stretnutie so zamestnancami a s novými akcionármi humenskej spoločnosti Nexis Fibers a.s. z podnikateľskej skupiny pod vedením Ivana Bezloju. Situácia je veľmi vážna,“ uviedla primátorka mesta a poslankyňa NR SR Jana Vaľová (Smer-SD).
Ako skonštatoval nový hlavný akcionár spoločnosti Ing. Ivo Bezloja (na snímke spolu s primátorkou), „Nexis Fibers a.s. v súčasnosti smeruje k ukončeniu rozsiahlej reštrukturalizácie podporovanej bankami aj takmer všetkými ostatnými veriteľmi. O schválení reštrukturalizačného plánu budú veritelia rozhodovať už v utorok 11. 4. 2017 v Humennom. Jedinými veriteľmi, ktorí reštrukturalizačný plán nepodporujú, sú spoločnosti zo skupiny Chemes, ktorá je vlastníkom priemyselného areálu, kde má Nexis Fibers výrobu. Postup skupiny Chemes je nepochopiteľný, nakoľko neúspech reštrukturalizácie by s istotou viedol k vyhláseniu konkurzu na Nexis Fibers a.s. a k ukončeniu jej činnosti."
Na utorkovej schvaľovacej schôdzi veriteľov Nexis Fibers sa má rozhodnúť o tom, či sa plán doplní o návrh veriteľov z podnikateľskej skupiny Chemes, podľa ktorého sa má podnik dlžníka previesť na spoločnosť zo skupiny Chemes.
Skupina Nexis Fibers zamestnáva približne 500 zamestnancov, ktorí by v prípade konkurzu prišli o prácu spolu s cca 1000 zamestnancami subdodávateľov. Na východe je aj napriek zlepšeniu situácie v posledných rokoch stále problém nájsť a udržať si dobrú prácu.
„Situácia, ako mi ju sprostredkovalo vedenie Nexis Fibers je vážna. Preto žiadam a v mene obyvateľov Humenného, vlastne chcem poprosiť zástupcov štyroch veriteľských bánk a jednej lízingovej spoločnosti, aby uvážlivo konali v ďalšom postupe, lebo v hre nie sú len peniaze. Chápem, že banky a veritelia potrebujú čím vyššie finančné plnenie, ktoré im možno niekto sľubuje, ale ak sa pozrú do minulosti, zistia, že to tak vôbec nemusí byť. Niekedy menej je viac. A viac sú v tomto prípade určite osudy ľudí v Humennom, ktorí môžu do budúcna ďalej pracovať a vytvárať hodnoty, ktoré budú pre tieto banky rovnako dôležité. Moje slová smerujem k spoločnostiam Citibank, ČSOB, Tatra Banke, OTP Banke a ČSOB leasingu“, povedala primátorka Jana Vaľová. Ako uviedla, „Vo štvrtok som sa chcela zúčastniť aj na schôdzi veriteľov, ale tá bola iba pre priamo zainteresované strany. Kvôli závažnosti situácie a ohrozeniu zamestnanosti požiadam, aby som sa mohla zúčastniť aspoň na ďalšej schôdzi budúci utorok v Humennom.“
Humenčania si veľmi dobre pamätajú katastrofálnu situáciu v meste, ktorá nastala v roku 2009 v priemyselnom parku spoločnosti Chemes. Vtedy spoločnosť Chemlon Humenné skrachovala a o prácu prišlo všetkých 308 zamestnancov. Pritom nová skupina akcionárov Nexis Fibers už v minulosti dokázala, že vie garantovať dobré ekonomické výsledky a sociálne istoty zamestnancom.
Noví akcionári Nexis Fibers vo svojej tlačovej správe tvrdia, že Ivo Bezloja predstavuje pre spoločnosť stabilitu a silnú základňu na prekonanie problémov, pre ktoré sa spoločnosť dostala v minulosti do reštrukturalizácie. Ivo Bezloja podľa nich úspešne vybudoval a vedie rozsiahlu globálnu sieť podnikov v Európe, Ázii, Severnej a Južnej Amerike.
„Nexis Fibers bola až do roku 2015 zdravou firmou. Nový akcionár má záujem zo zisku zaplatiť všetky vzniknuté záväzky z éry predchádzajúceho majiteľa. Aj pre veriteľov bude lepšie, ak sa zasadia za zachovanie výroby, a tak dostanú viac peňazí ako v prípade, keď by firma išla do konkurzu,“ dodala Jana Vaľová.
O NEXIS FIBERS
Spoločnosť Nexis Fibers vyrábajúca v Humennom najmä syntetické vlákna do
airbagov, pneumatík alebo lán, musela na jeseň 2016 pre finančné problémy
požiadať Okresný súd v Prešove o ochranu pred veriteľmi. Nexis Fibers sa
dostal do problémov kvôli zlým podnikateľským a manažérskym rozhodnutiam
jej bývalého majiteľa, Švajčiara Marca Marchettiho, ktorý teraz kvôli
podvodom sedí vo vyšetrovacej väzbe vo svojej domovskej krajine.
Aj keď firma pravidelne dosahovala prevádzkový zisk, jej finančné ukazovatele sa postupne zhoršovali. Podľa údajov z registra účtovných závierok v roku 2014, zarobila pri tržbách 93 miliónov eur takmer dva a pol milióna eur, no o rok na to však už pri porovnateľných tržbách vykázala takmer 5-miliónovú stratu a zvýšila celkovú zadlženosť až na takmer 61 percent.
Správu budeme priebežne aktualizovať.