Zisťovanie záujmu samospráv vo využití investičných
projektov vo vzťahu k marginalizovaným rómskym komunitám (MRK), prípadne
identifikovanie priorít investičného charakteru.
Aj takto možno charakterizovať cieľ návštevy Jána Hera (splnomocnenec
vlády SR pre rómske komunity) a Petra Polláka (poslanec Európskeho
parlamentu). Vo štvrtok (18.5.) ich prijal primátor mesta Miloš
Meričko. Výpravu hostí tvorili aj Peter Oborník, Dominik Bezák,
Jozef Koky, Rastislav Zubaj z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske
komunity i Darina Barančíková, regionálna koordinátorka. Na hostiteľskej
strane samosprávy boli aj Ondrej Babjarčík (viceprimátor mesta), Miroslav
Turčan (vedúci Odboru koncepcie a rozvoja mesta) a Ladislav Bogdan (vedúci
Odboru sociálnych vecí a starostlivosti o obyvateľov).
Podporiť a zvýšiť životnú úroveň lokalít, kde žijú prevažne marginalizované rómske komunity, tiež však aj priľahlých oblastí s nerómskym obyvateľstvom.
Samospráva predostrela hosťom činnosť spojenú s investíciami.
V rámci projektových aktivít výstavba komunitného centra, materskej
školy, miestnej cesty, chodníkov, evidované je aj isté percento
zamestnanosti, o ktoré sa zaslúžili projekty spojené s preventívnym
i vzdelávacím zameraním.
„Ak by som mal konkretizovať aktuálne jedno z hlavných prianí
miestnych obyvateľov, je to rekonštrukcia futbalového
ihriska. Na základe ich požiadaviek riešila samospráva
ohraničenie časti ihriska od obývanej zóny, aby sa zamedzilo zanášaniu
odpadu na ihrisko. Mimo oplotenia boli situované kontajnery na objemný odpad.
Na prelome rokov 2022 a 2023 prešlo úplnou obnovou takmer 160 metrov cesty
k základnej škole, pribudlo viac než 180 metrov chodníka popri štátnej
ceste ako napojenie k už existujúcemu úseku pri komunitnom centre,“
konštatoval Miloš Meričko.
Ako vzišlo z „ponuky“ europoslanca Polláka, riešením nielen rómskej témy sú dotácie bez spoluúčasti samospráv. Finančná pomoc sa má dotýkať už aj prípravy projektových dokumentácií. Projekty riešiace problematiku MRK sa tak stanú atraktívnejšími.
„Je pre nás potešujúca informácia, že mestá a obce, ktoré budú chcieť v novom programovom období realizovať projekty naviazané na MRK – investičné i neinvestičné, budú mať povinné nulové spolufinancovanie. Doposiaľ bolo možné riešiť projekt, ktorý sa bytostne týkal iba problematiky MRK – napríklad terénna sociálna práca alebo MOPS-ka iba v osade. Tiež budovanie infraštruktúry len v lokalitách, kde žijú iba Rómovia. Teraz sa projektová činnosť môže dotýkať aj ostatných oblastí. Ako príklad uvediem, že vybudovať verejné osvetlenie už nebudeme musieť budovať iba v Podskalke, ale vyhovieme aj prístupovým oblastiam,“ povedal Miroslav Turčan.
Zo strany samosprávy bola tiež pozitívne prijatá informácia, že projekt sa bude môcť realizovať akoby v dvoch krokoch. Ak vypracovaný projektový zámer Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity odsúhlasí, zarezervuje finančnú sumu. Následne sa začne realizovať projektová dokumentácia a s ňou súvisiace nutnosti, potom samotná realizácia projektu.
Zmyslom návštevy Jána Hera s delegáciou bolo povzbudiť pri riešení problematiky MRK, aby samospráva aj naďalej realizovala projekty, pokračovala v doterajších aktivitách (terénna sociálna práca, komunitné centrum, MOPS-ky).
Do vyhlásenej dotačnej schémy sa chce mesto Humenné zapojiť. Ku koncu roka 2023 majú byť známe konkretizované výzvy, pričom na projekty týkajúce sa problematiky MRK je schválená doposiaľ historicky najvýraznejšia suma, zhruba 900 miliónov eur. Ak bude Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity nápomocný aj v otázke riešenia majetkovo – právnych vzťahov, mohli by sa pre Podskalku stať realitou aj projekty na riešenie bývania, ďalšej rekonštrukcie chodníkov i prístupových ciest v rámci lokality.
Prítomných hostí príjemne potešila informácia, že mesto Humenné v rámci kandidatúry na titul Mesto kultúry 2024 zakomponuje do programovej činnosti aj rómsku kultúru.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad