Vihorlatská knižnica a Vihorlatská hvezdáreň pripravili pre prázdninujúce deti (prišli zväčša v sprievode starých rodičov) piaty diel seriálu Prečítané leto. Bolo venované téme „O nočnej oblohe“.
Príjemnú spoločnú hodinku (10:00 až 11:00) odštartoval úryvok z knihy „Keď mi ocko ukázal vesmír“. Táto kniha nie je o vesmíre. Vlastne je. Pretože vesmír je všade okolo nás. Dokonca aj my sami sme vesmír. „Keď mi ocko ukázal vesmír“ je vtipné zamyslenie nad svetom okolo nás.
Jedného dňa po práci zoberie ocko malého chlapca na prechádzku. Chce
mu ukázať niečo dôležité – vesmír. Cesta za vesmírom je dlhá. Treba
prejsť okolo železiarstva, obchodu s rybami, zastaviť sa v potravinách pre
proviant. Vesmír je totiž za mestom na kopčeku. Presne na tom, kde susedia
venčia psov. Ocko sa veľmi snaží ukázať chlapcovi všetky tie nádherné
hviezdy, súhvezdia. Skrátka vesmír, kde je „čisto a ticho… vládne tam
poriadok“. Ale chlapec už po ceste vidí veľa zaujímavého: bazénik
v parku, kraby vo výklade, slimáka, bodliak a steblo trávy tancujúce vo
vetre.
„Toto všetko je vesmír! Nič krajšie som v živote
nevidel.“
Náladu prítomných rozviazala Zuzana Švecová, ale už aj s nádychom chcenia dozvedieť sa čo najviac o priestore, ktorý sa na nás pozerá, keď je tma.
Čo všetko vidíte na nočnej oblohe? Aké poznáte súhvezdia? Viete, čo
je to hvezdáreň? Akých vedcov – hvezdárov z minulosti poznáte?
Najviac odpovedí však dostala otázka: Čo potrebuje kozmonaut? To predsa
vie každý…
Odbornejšiu časť knižkohrania mal na starosti Peter Mikloš z Vihorlatskej hvezdárne. Prítomných navnadil až tak, že čoskoro sa vyberú pozorovať hviezdy a vesmírne telesá. Priamo do humenskej hvezdárne.
To sa dá iba ďalekohľadom. A ten si vyrobili aj deti. Síce im hviezdy na nočnej oblohe nepriblíži, ale potešil veľmi. Mohli ním pozorovať svet okolo seba.
O týždeň, v stredu 10. augusta, je v letnom knižkohraní pre deti pripravená téma „O baterkách“.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad