V piatok 19.decembra 2014, v posledný vyučovací deň pred zimnými
prázdninami, vládla na ZŠ Pugačevova nefalšovaná predvianočná nálada.
Žiaci si pre svojich spolužiakov a učiteľov pripravili vianočné
vystúpenie. To ale nečakane prerušil prednosta MsÚ Ondrej Bartko. Prišiel,
aby za mesto Humenné vzdal hold Martinovi Pollákovi, chlapcovi, ktorý za
svoju potrebu nezištne pomáhať svojim spolužiakom dostal ocenenie.
Martina Polláka, žiaka 9. ročníka, nominovala na ocenenie Detský čin roka
2014 jeho triedna učiteľka.
„Martin Pollák, žiak VIII.B, ktorému som triednou učiteľkou, je
chalan s veľmi dobrým charakterom a obrovským srdcom. Maťko síce patrí do
chasy násťročných roztopašníkov, ktorí pokrikujú za dievčatami a
zakášajú pohľadmi po pekných “babách”, ibaže on nosí v hrudi to,
čo možno ostatným chýba, alebo to nechcú prejaviť, aby nestratili “
kredit pubertiaka” – šľachetné srdce! O tom, že Maťko je Miškov
dobrý kamarát som vedela už dávnejšie, keď som tú triedu prevzala. Miška
už od narodenia neposlúchajú nôžky a je odkázaný na invalidný vozíček,
predtým mu spolužiaci pomáhali, ale keď sa z nich stali siedmaci, akosi sa
povytrácali. Maťko však zostal po Miškovom boku ako jeho verný kamarát
doteraz. Stačí ak Miško zavolá: “Maťooo!” a Maťko nech by robil
čokoľvek, ohlási sa slovami : “ Počkaj, Miško, hneď som pri tebe…”
Rýchlo si splní svoje povinnosti a už trieli k Miškovi, aby mu zodvihol
ceruzku, vybral z tašky zošit, podal mu desiatu… Nikdy som ho nepočula
povedať nie. Preňho Miško vždy bol a zostal na prvom mieste. Netvrdila by
som to, ak by som sa o tom nepresvedčila aspoň miliónkrát. Napríklad
jedného dňa sa žiaci z Miškovej triedy vracali z učebne späť do svojej
triedy, ktorá je o poschodie nižšie. Nad schodišťom zostal iba Miško na
svojom vozíčku a bol sám. Čakal na niekoho, kto ho znesie po schodoch.
Deviataci, ktorí postávali na chodbe pochopili, že je potrebné Miškovi
pomôcť a tak dvaja z nich sa na to podujali. Zdvihli invalidný vozíček a
chceli Miška zniesť dolu. Miško bol celý bez seba, pretože ho prenášali
chlapci, ktorých nepoznal. Ale trvalo to iba chvíľku. Keď Maťko videl, čo
sa okolo Miška deje, hodil na zem všetko čo mal v rukách a skočil pred
Miška. Rozopäl svoje “ochranné krídla” -svoje dve rúčky, čím mu
dával najavo, že ho chráni, aby sa nebál, že chlapci mu neublížia.
V súčasnosti má Miško asistentku, ale Maťko sa s ním neprestal
kamarátiť. Maťko však svoju potrebu pomáhať iným kompenzuje tým, že
obetavo stojí po boku svojej spolužiačky Viktórie, vzdelávanej podľa
špecifického vzdelávacieho programu, ktorá cíti v ňom istotu a
oporu.”
List napísala Mgr. Viera Megelová, pedagóg, skutok vykonal Martin Pollák,
v šk. roku 2013/2014 žiak 8.triedy, ZŠ Pugačevova 1381/7, Humenné
Autorka: Michaela Slivková Kirňaková
Zdroj: www.detskycin.sk