V roku 2010 kolegovia Ing. Vladimár Sekela a Mgr.
Mikuláš Jáger predstavili verejnosti publikáciu o michalovských
historických príbehoch. Dnes prichádza s voľným pokračovaním tejto knihy
historik Zemplínskeho múzea a popularizátor regionálnej histórie
dr. Martin Molnár. Ten je zároveň autorom myšlienky
vydávať autentické historické príbehy z regionálnej histórie pod názvom
Historické príbehy od schengenskej hranice 02 – Príbehy zo
Zemplína.
Už prvý diel Historických príbehov od schengenskej hranice, ktorý v roku
2011 zostavovateľsky pripravil so stredoškolským pedagógom Mgr. Matejom
Starjákom, zaznamenal nečakaný úspech. V tejto publikácii trinásť
autorov napísalo štyridsaťtri príbehov súvisiacich s históriou miest a
obcí okresov Michalovce a Sobrance.
Druhý pripravovaný diel je zameraný na územie Zemplína (slovenské časti
historickej Zemplínskej a Užskej župy). Dôvod je jednoduchý. V roku
2012 uplynie presne 90 rokov od definitívneho zániku historickej
Zemplínskej župy. V autorskom kolektíve druhého dielu je trinásť autorov,
z ktorých väčšina pracuje v Slovenskej akadémii vied, v archívoch alebo
v slovenských múzeách. Autori v pripravovanom druhom pokračovaní
príbehom predstavia takmer tridsať zaujímavých zemplínskych autentických
historických príbehov. Tieto, ale aj mnoho ďalších príbehov, si
môžete prečítať v pripravovanej publikácii, ktorá bude uvedená do
života koncom novembra, resp. začiatkom decembra 2012.
V prípade, že máte záujem o kúpu spomínanej publikácie ktorej cena
v predpredaji bude 15 € napíšte na adresu: [email protected]
Vyberáme z obsahu knihy:
Mnoho Slovákov pozná príbeh čachtickej bielej pani („krvavej grófky“)
Alžbety Báthoryovej, ale málokto vie, že svoje manželské „áno“
povedala svojmu snúbencovi Františkovi Nádasdymu v zemplínskom mestečku
Vranov v roku 1575.
V 17. storočí sa do Humenného dostali ostatky svätého Bonifáca (svätý
Bonifác patrí k tzv. ľadovým svätým). Súčasným veriacim aj
návštevníkom kostola len krátky list na stene vedľa oltára sv. Jána
Nepomuckého vysvetľuje, kto odpočíva v presklenej schránke pod oltárom.
A práve o ceste ostatkov svätého Bonifáca z ďalekého sveta do
Humenného je jeden z príbehov.
Kto by nepoznal sochu Herkula nachádzajúcu sa v Snine. O tom kto a prečo
dal v Snine zhotoviť sochu tohto antického siláka sa už vie oveľa menej.
Odpoveď na tieto, ale i na ďalšie otázky prináša Príbeh (nielen)
o bájnom sninskom Herkulesovi.
Konkubíny, metresy, kurtizány … ( dnes sa zaužíval nový termín
zlatokopky) sú osobitnou a veľmi pikantnou témou dejín. Príbeh Gróf a
konkubína je presne takýmto príbehom. Plný lásky, vášne, klamstva,
podvodov a omylov. Je to príbeh grófa Františka Csakyho a dcéry debnára
Alžbety Árvayovej, ktorá svojou krásou poblúznila myseľ starnúceho
grófa.
Nádherná romantika dýcha z rakúskeho veľkolepého historického
trojdielneho filmu o cisárovnej Sissi (Alžbeta Habsburská manželka cisára
Františka Jozefa I.) z 50. rokov 20. storočia v hlavnej úlohe s Romy
Schneiderovou. Vo filme je zobrazená aj scéna korunovácie Františka Jozefa
I. a jeho manželky Alžbety Habrsburskej za uhorského kráľa a kráľovnú.
Svätoštefanskú korunu na hlavu Františka Jozefa I. nasadil gróf Július
Andrássy. Nebol to nik iný ako ten istý gróf Andrássy, ktorého počas
panovania cisára Františka Jozefa I. odsúdili na smrť a v roku 1851 aj
obrazne popravili. Ale to sú paradoxy dejín. Gróf Július Andrássy
nazývaný aj „veľký syn Uhorska“ je pochovaný v rodinnom mauzóleu
v meste Trebišov. Jeho životné osudy sú témou príbehu Krásny obesenej
korunoval Sissi.
V roku 1865 sa Michalovce stali „hlavným mestom“ ortodoxného židovstva
v celom Uhorsku. Do histórie prelomové stretnutie ortodoxných rabínov
v Michalovciach vstúpilo ako „michalovská synoda“. V minulosti
zohrávala významnú úlohu v meste práve židovská komunita. Tajuplná,
nepoznaná, často opradená dohadmi a legendami je história michalovských
Židov. Ako to v skutočnosti bolo, čo po židovskej kultúre v meste
zostalo? O tom sa môžete dočítať v príbehu Keď po uliciach
znel jidiš.