999 slovenských dievčat, ktoré boli nariadené zaregistrovať sa na štátnu službu, je potajme deportovaných na prvom židovskom transporte do Osvienčimu. Píše sa rok 1942, 25. marec a takmer tisícka mladých nevydatých židovských žien a dievčat nastúpilo v Poprade do vlaku. Prihlásili sa na „prácu“, lebo verili, že si odkrútia pár mesiacov v nejakej továrni a vrátia sa domov. Realita však bola celkom iná – jednosmerným lístkom ich poslali rovno do Osvienčimu, kde ich nútili otročiť. Z prvého transportu prežilo len niekoľko z nich, medzi nimi aj rodáčka z Humenného Edita Grosmanová (rod. Friedmannová).
Aj preto má dokument s názvom 999: Mladé ženy z prvého transportu pre naše mesto a obyvateľov osobitný význam. Odhaľuje nielen tragické osudy dievčat z východného Slovenska deportovaných do Osvienčimu, ale zachytáva aj silný a dojímavý príbeh Edity Grosmanovej.
Premietanie filmu bolo výnimočné a zároveň špeciálne vďaka osobnej účasti režisérky a autorky knižnej predlohy Heather Dune Macadam, ktorá pricestovala zo Spojených štátov amerických v sprievode producentky Jane Shonberger a hudobného režiséra Georgea Morencyho. Kreatívnu trojicu, ktorá sa podieľala na príprave a výrobe dokumentu privítal v utorok (10.6.) primátor mesta Miloš Meričko vo výstavnej sieni mestského kultúrneho strediska. Svoju návštevu potvrdili podpisom s venovaním do Pamätnej knihy mesta. Režisérka predstavila a zároveň podarovala CD s hudbou k filmu. Autorom jednej z piesní je George Grosman, syn Edity a Ladislava.
„Je pre mňa veľká česť byť v Humennom. Po mojom stretnutí s Editou Grosmanovou, ktorá mala skvelú energiu a hneď sme si sadli, sa začal rozvíjať príbeh a nápad, že vznikne aj film. Dámy, čo prežili, si navzájom pomáhali, pretože Auschwitz nebolo možné prežiť osamote. Aj mňa pozdvihli, čerpala som inšpiráciu z ich príbehov, sú pre mňa vzorom pre sesterstvo, vzájomnú pomoc a lojalitu. Mám ich všetky rada,“ povedala režisérka Heather Dune Macadam, ktorá sa snaží vytvárať svet pred predsudkov a rasizmu, je pedagogičkou (prednáša o holokauste) a riaditeľkou Nadácie Renin.
Film a kniha boli spracované kombináciou rozhovorov s preživšími aj ich rodinami a štúdiom materiálov v archívoch, literatúry o holokauste, fotografií, čo si vyžiadalo veľa času. Nažive sú už len dve z hlavných hrdiniek dokumentu.
Veronika Latta Mattová
Tlačový referát
Mestský úrad














