Pochváliť sa tým, čo ste dopestovali alebo prísť obdivovať, čo mali vo svojich záhradkách iní.
Okresný výbor Slovenského zväzu záhradkárov Humenné, Denné centrum Laborecká, Mestské kultúrne stredisko a mesto Humenné pripravili výstavu ovocia a zeleniny. Okrem zdrojov tradičných vitamínov v tuhej forme mohla verejnosť obdivovať aj menej známe pestovateľské druhy. Chýbať nemohli ani bylinky a kvety.
Pochváliť sa do priestorov Domu kultúry prišlo v sobotu 19. augusta až 10 vystavovateľov: Petočova / Ing. Onisík, ZI Pereň, rodina Timákova, ZO Panoráma, ZO Pokrok, Ján Gajdoš / Belá n-Cir., OV Centrum Čakloš, Petočova / Ing. Ostatník, ZO Poniklec a Denné centrum Laborecká.
Okrem tradičných druhov slovensky typickej zeleniny a ovocia v krásnych exemplároch zaujali aj menej známe či exotické odrody pestované v našich podmienkach. Presne 183 návštevníkov sa zoznámilo so zeleninou ačokča (paprikouhorka), videli mini kiwi, ženšen, takmer dvojmetrový pestrec mariánsky alebo tekvicu Goliáš, ktorá vážila asi 15 kg.
Organizátori boli spokojní, aj keď avizovali, že po iné roky bolo
predstavovaných viac exemplárov.
„Najskôr jarné mrazy a neskôr májové a júnové dažde mali vplyv na
nižšiu úrodu. Nevadí, aj také bývajú roky. Tešíme sa, že stále sa
darí koreňovej zelenine, fazuli, paprike. Tradičné sú tekvice, patizóny,
v ponuke sú beztŕňové černice alebo maliny z druhej tohtoročnej úrody.
Máme tu aj mak alebo lieskové oriešky,“ povedala Melánia Tomášová
z Okresného výboru SZZ Humenné.
Akýmsi Mičurinom humenského regiónu je Ján Gajdoš z Belej nad
Cirochou. Na výstavu doniesol krásne dozreté figy, konáriky s plodmi
rakytníka, arónie, tiež mišpuľu, exemplárne kúsky cibule, cesnaku,
uhoriek.
„Mám zeleninu klasickú i menej klasickú, ovocie tradičné i exotické,
zaujímajú ma aj staré odrody – krížence hurmikaky, indiánske banány,
ktoré vyzerajú ako mango aj chutia tak. Skúšam tiež čínske ďatle, rôzne
druhy kiwi, figovník, mišpule,“* priblížil svoje odrody Ján Gajdoš.
Na prvý pohľad zaujali veľké i zdravé cibule či cesnak.
„Sú pestované na spôsob „lenivého gazdu“. Začiatkom decembra si
pripravím hriadku, trošku pôdu prihnojím, vysadím malé cibuľky a
strúčiky cesnaku, prikryjem slamou a potom sa o to vôbec nestarám. Takto to
narastie. Slama zabraňuje prerastaniu buriny, pôda ostane kyprá, udržiava si
vlhkosť – netreba ju polievať. Jediné, čo spravím, že cesnak, na jar,
keď začnú kvitnúť čerešne, prikrývam proti fúzavke. Je to mechanická
ochrana, bez chémie. Výsledok je výborný, ušetrím si kopec roboty,“
pousmial sa Ján Gajdoš.
Všetci účastníci výstavy boli organizátorom odmenení.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad