Hovorí sa, že čas všetko hojí, človek zabúda… je to pravda, ale
uvedomujeme si, že táto múdrosť dedov je vlastne otrasným
nihilizmom?
Tomáš Štrauss, Jeden nenaplnený rozmer… (časť textu venovaného
Milošovi Lakymu), 1976
Na jednom papieri s rozmermi 50×50 cm napísané slovné vyjadrenie človeku, ktorý z nášho sveta odišiel veľmi skoro, nemal ani tridsať rokov. Miloš Laky bol slovenský výtvarný umelec patriaci k silnej generácii slovenského konceptuálneho umenia. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave absolvoval odbor úžitkového a dekoratívneho maliarstva pod vedením profesora Oresta Dubaya.
Kultúrno-komunitné centrum NERV Platforma hostila „Návštevu“. Kurátorkou významnej výstavy „Album Symposion III. a bytové výstavy pred rokom 1989“ bola Daniela Čarná z Galérie umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch.
Predvojom vernisáže sa stali prednášky Jána Kráľoviča a Daniely Čarnej. Obe boli tematicky zamerané na bytové výstavy pred rokom 1989. Mnohí umelci, ktorí boli perzekvovaní vtedajším režimom, nemohli vystavovať v galerijných priestoroch. Keďže sa nechceli ani nemohli podriadiť dogme socialistického realizmu, tvorili súčasť takzvanej neoficiálnej scény a hľadali spôsoby ako navzájom tvoriť, komunikovať, stretávať sa. Jedným z nich boli stretávania sa v bytoch a ateliéroch umelcov. Diskutovali o problémoch doby, aj o ekológii, ktorá bola na prelome 60. a 70. rokov veľmi aktuálna.
Napr. bytové výstavy „Posuny“ iniciované Deziderom Tóthom fungovali tak, že na stretnutí 8. marca boli zadané témy (svetlo, zdvojenie, mýtus,…) a prizvaní výtvarníci mali deväť mesiacov, aby k tomu vytvorili príspevok a 6. decembra, symbolicky na sv. Mikuláša, sa stretli v byte niektorého z účastníkov a svoj výtvor prezentovali.
Realizovali tiež albumy výtvarných diel, pričom jeden z nich aktuálne je vystavovaný v priestoroch humenského NERV-u. Symposion III., Pocta Milošovi Lakymu. Dvadsaťšesť prác na papieri od 26 výtvarníkov.
„Všetky tieto diela majú nadčasovú hodnotu, ktorá spočíva aj v kvalite tvorby, v osobných, spoločenských a etických postojoch umelcov. V čase socialistického režimu sa neprispôsobili, naopak, hľadali spôsoby, ako slobodne fungovať, tvoriť, stretávať sa. Bola pre nich dôležitá predovšetkým idea, myšlienka, ktorú tvorbou tlmočili. Album tvoria autori rôznych smerovaní – od abstrakcie po diela realizované v prírode. Napríklad čistá abstrakcia je prezentovaná cez fragment významného diela z rokov 1973 – 74 Biely priestor v bielom priestore Stana Filka, Miloša Lakyho a Jána Zavarského,“ konštatovala Daniela Čarná.
Projekt je spolurealizovaný Galériou umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Diela sú zo súkromných zbierok.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad