Miroslav Labun upísal svoj život futbalu. Počas šiestich sezón okúsil v Chemlone Humenné tvrdý boj o záchranu či slastný pocit postupu do Marsuperligy. Futbal miloval. Urastený obranca bol expertom na pokutové kopy, dirigoval defenzívu mužstva, absolvoval množstvo hlavičkových súbojov. Boli jeden ako druhý. Sotva by niekto uhádol, koľkokrát odhlavičkoval loptu mimo nebezpečenstva, a vždy, dokonca aj v tvrdých súbojoch, šlo všetko ako po masle. Až raz, 10. augusta 1994…
Dvadsiatatretia benefícia, z toho ostatná štvrtá sa konala v Rokytove pri Humennom. Bývalí spoluhráči, kamaráti, známi, tí všetci zaspomínali na Mirove futbalové časy. Nechýbal ani syn Tomáš Labun.
Výber Mira Labuna – Internacionáli Košice 2:10
(1:4)
Góly: Korl, Gajdoš – Beregsasi 3, Jurko 3, Buksas 2, Pillár 2
Rozh.: Czeto
Výber Mira Labuna: Marián Krivjančin – Sašo
tarča, Tomáš Krivjančin, Gejza Šimanský, Braňo Korl – Lukáš Srok,
Jožko Eliáš, Ondrej Pajtaš, Pavol Kobalčík, Milan Nazad, Cyril
Krivjančin, Alex Gajdoš
Internacionáli Košice: Matej Lukáč – Marián
Mika, Tomáš Labun, Igor Guliš, Vilo Bereny, Fero Hriščák, Ľubo Beregsasi,
Tebogo Buksas, Roman Jurko, Majo Pillár, Milan Človečko, Ondrej Varga, Braňo
Korl, Tomáš Chripák
Aj keď benefičný zápas sprevádzal aj 20-minútový dážď (hralo sa 2×30 min.), dobrá myšlienka splnila aj futbalový účel. Rozhodca Czeto dokonca ukázal aj žltú kartu (za nevyužitie čistej šance). Rozdiel kvality bol však jasný, Košičania dominovali, aj keď ich brankár kryl tri – štyri čisté šance. A nechýbal ani ohňostroj (pri úvodnom fotení) či dymovnice (počas zápasu).
Miroslav Labun sa narodil 28. apríla 1961 v Humennom, detstvo prežil v dedine Rokytov pri Humennom. S futbalom začal vo vtedajšom Spartaku Vihorlat Snina. Už ako dorastenec, v ročníku 1978–79 na poste predného stopéra, bol oporou zadných radov sninských mužov hrajúcich v Divízii (dnešná II. liga). Jeho kariéra pokračovala v prvoligových celkoch – Tatran Prešov (v týchto časoch bol aj členom reprezentácie do 21 a 23 rokov), Dukla Banská Bystrica a Chemlon Humenné. Musel ju však nečakane predčasne ukončiť. Konkrétne 10. 8. 1994 v stretnutí Svit – Vranov (vo Vranove n/T. hosťoval) ho postretol krutý osud. Po hlavičkovom súboji so súperom a páde na trávnik si Miro poškodil krčnú chrbticu a odvtedy je pripútaný na invalidný vozík.
Na kamaráta s ťažkým osudom rodáci ani futbaloví kamaráti nezabúdajú.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad





































