Miroslav Labun upísal svoj život futbalu. Počas šiestich sezón okúsil v Chemlone Humenné tvrdý boj o záchranu či slastný pocit postupu do Marsuperligy. Aj on futbal miloval. Urastený obranca bol expertom na pokutové kopy, dirigoval defenzívu mužstva, absolvoval množstvo hlavičkových súbojov. Boli jeden ako druhý. Sotva by niekto uhádol, koľkokrát odhlavičkoval loptu mimo nebezpečenstvo, a vždy, dokonca aj v tvrdých súbojoch, šlo všetko ako po masle. Až raz, 10. augusta 1994…
Osemnásta benefícia sa konala v Rokytove pri Humennom a bola výnimočná, keďže Miroslav Labun oslávil v apríli okrúhlych 60 rokov. Práve preto sprevádzal otvorenie hlavnej časti podujatia pekný ohňostroj, niekoľko rusínskych piesní z novučičkého pódia darovala oslávencovi miestna folklórna skupina Amos s harmonikárom Jurajom Kurucom.
Na rokytovskom trávniku si potom zaspomínali na svoje futbalové časy Mirovi kamaráti, bývalí spoluhráči. Nechýbal ani syn Tomáš Labun.
Výber Mira Labuna – Internacionáli Košice 6:3 (2:0)
Góly: M. Hajdučko 2, M. Nazad 2, J. Valkučák, G. Horvat – T. Labun, J.
Hodor, M. Golenya.
Výber Mira Labuna: Pavol Diňa – Jozef Krivjančin, Gabriel
Horvat, Marián Krivjančin, Jozef Valkučák, Vladimír Vaľko, Leonid
Kocurišin, Eliáš, Milan Nazad, Miroslav Hajdučko.
Internacionáli Košice: Ladislav Janočko – Ondrej Varga, Štefan
Stolár, František Bognov, Jozef Talášek, Jozef Štafura, Gejza Šimanský,
Tomáš Labun, Jozef Plachý, Ján Hodor, Miroslav Golenya.
„Starí páni“ ukázali, že futbalové umenie ešte ovládajú. Kanonier Pavol Diňa sa tentokrát predstavil na poste brankára (prezradil, že v mládežníckych časoch aj chytával) a že to vie aj v rukaviciach, dokázal zlikvidovaním pokutového kopu. Miroslav Hajdučko dvoma gólmi určil polčasový stav, jeho druhý presný zásah technickým lobom z 18 metrov potešil každého diváka. Na hlavičku Milana Nazada pod brvno ešte reagoval Tomáš Labun presným priamym kopom ponad múr, ale košická hra vabank k želanému obratu (aspoň vyrovnaniu) neviedla.
Miroslav Labun sa narodil 28. apríla 1961 v Humennom, detstvo prežil v dedine Rokytov pri Humennom. S futbalom začal vo vtedajšom Spartaku Vihorlat Snina. Už ako dorastenec, v ročníku 1978–79 na poste predného stopéra, bol oporou zadných radov sninských mužov hrajúcich v Divízii (dnešná II. liga). Jeho kariéra pokračovala v prvoligových celkoch – Tatran Prešov (v týchto časoch bol aj členom reprezentácie do 21 a 23 rokov), Dukla Banská Bystrica a Chemlon Humenné. Musel ju však nečakane predčasne ukončiť. Konkrétne 10. 8. 1994 v stretnutí Svit – Vranov (vo Vranove n/T. hosťoval) ho postretol krutý osud. Po hlavičkovom súboji so súperom a páde na trávnik si Miro poškodil krčnú chrbticu a odvtedy je pripútaný na invalidný vozík.
Na kamaráta s ťažkým osudom rodáci ani futbaloví kamaráti nezabúdajú.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad