„Čipky Márie Tuhárskej zo Senohradu je učebnicou čipiek. Mnohé z nich roky nikto nerobí, preto som sa snažila ich vrátiť znovu do života,“ začala svoje rozprávanie Anda Kanocz (Andrea Kanoczová) – právnička s dlhoročnou praxou, ktorá sa odmalička venovala ručným prácam od vyšívania, pletenia až po maľbu na textil. Vlohy zdedila po svojej mame, ktorá vyštudovala Textilnú vysokú školu v Liberci a ovládala mnoho techník.
„Život Andy Kanocz je obrazne povedané upletený z nití. Pred vyše dvadsiatimi rokmi chytila mladá umelkyňa do rúk paličky a odvtedy sú jej neodmysliteľnou súčasťou. Základy získala od starých čipkárok z Bratislavy, absolvovala množstvo kurzov a vo Vzdelávacom spolku umeleckých remesiel v Prahe formálne nadobudla osvedčenie čipkárka. Modernou formou prinavracia k životu staré čipky, vytvára vzorníky a vedie kurzy paličkovania. Zameriava sa na slovenské regionálne čipky, ktoré boli dlhú dobu súčasťou krojov a textílií,“ povedala Denisa Bandurčinová, kurátorka Sninského kaštieľa.
V starých knihách, tzv. bibliách čipkárok, sú vzory, ktoré ako jediné majú aj meno zhotoviteľa – Mária Tuhárska. Podľa dostupných informácií ich mala na konte 40 – 20 bielych a 20 farebných. Publikácia, na ktorej autorka pracovala vyše roka, obsahuje takzvané čepcové čipky z okolia Senohradu, z regiónu Hont. Široké sú 1,2 až maximálne 2 centimetre. Vzory v knihách sú pre najtenšie nite, ktorými sa bežne zošívajú odevy, ale aj pre hrubšie nite, napríklad perlovka.
„K väčšine čipiek neexistovali doteraz vzory, podľa fotografií som musela každú z nich nakresliť, upaličkovať, upraviť prípadné chyby a napokon vyhotoviť na klasickú šírku. Niekedy sa vytvárali bez predkreslenia, ako niť dovolila. Teraz som to musela prispôsobiť konkrétnemu typu nite,“ vysvetlila Andrea Kanoczová s tým, že vytvorila 40 nákresov a niektoré čipky majú aj varianty. Kedysi boli čipky hlavnou ozdobou čepca alebo odevu, dnes sa využívajú aj pri šperkoch, dekoráciách či ozdobách.
„Prvýkrát sa o čipkách zo Senohradu dozvedáme v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. V tridsiatych rokoch 20. storočia prichádza aj farba. Najprv červená a postupne ďalšie. O dvadsať rokov neskôr má Mária Tuhárska vzorník čipiek, ktoré sú unikátne pridávaním farieb jednotlivo a idú v lístku, čím menia jeho farbu. Klasická paličkovaná čipka je z prednej a zadnej strany rovnaká. Avšak pri týchto čipkách je zadná strana úplne odlišná ako predná. Celý Senohrad je postavený na zásade robím zozadu to, čo bude vpredu. Podobne farebné čipky majú Krakovany. Myslím, že to je svetový unikát. Žiaden iný štát takto čipky urobené nemá. V našom regióne sa nosili soľnobanské z Prešova,“ doplnila autorka.
Slávnostný akt paličkami
Utorkové popoludnie (12. marca) sa vo Vihorlatskej knižnici nieslo vo sviatočnej atmosfére. Dôvodom bolo uvedenie knihy do života. Krstným otcom sa stal etnológ Vihorlatského múzea Jozef Fundák. Slávnostný akt pokrstenia sa udial práve paličkami.
„Tejto téme sa autorka venovala detailne, išla priamo za ľuďmi, po zdrojoch. Verím, že kniha bude inšpiráciou pre tých, ktorí sa tomu venujú a nadchne aj nováčikov,“ dodal Jozef Fundák.
Publikácia má anglický preklad, v príprave je tiež maďarský. Potešujúce je, že trend paličkovania je obľúbený a rozšírený najmä v kruhoch strednej a staršej generácie.
V rámci podujatia nechýbal krátky kultúrny program, o ktorý sa postarali žiaci ZUŠ Petra Breinera z triedy učiteľky Lenky Ivancovej.
Veronika Lattová
Tlačový referát
Mestský úrad