Prostredníctvom slov a príbehov je Vihorlatská knižnica miestom, kde kvitne múdrosť a vzdelanosť kultivovaná empatiou s láskavosťou. Tentokrát sa jej priestory stali prostredím, ktorými sa podieľala na výnimočnom dni Spoločnosti klinickej onkológie v Humennom. Dôvodom milého stretnutia bolo oživenie histórie prostredníctvom publikácie „20 rokov spoločnosti“.
Zuzka Švecová privítala vo štvrtok 24. novembra podvečer vo výnimočnom okamihu histórie Spoločnosti klinickej onkológie aj hostí, ktorými boli Ján Kavulič, Anna Capová, Ján Gajdoš, Anna Sotáková, Anna Šimkuličová, Mária Lelková, Zsuza Mezei z Ligy proti rakovine z Miskolca a Danka Salanciová, prezidentka Spoločnosti klinickej onkológie Humenné.
Hudobným číslom privítala ľudí, ktorí zvládali ťažké životné
chvíle Vera Karas zo Súkromnej základnej umeleckej školy Múza. Jej tvorba
sprevádzala prítomných počas celého večera, prvé slová podujatia patrili
Danke Salanciovej. A boli sprevádzané slzami…
„Najsilnejší ľudia nie sú tí, ktorí pred nami ukážu svoju silu,
ale tí, ktorí vyhrávajú ťažké životné boje, o ktorých mnohí ani
nevedia. Sú to onkologickí pacienti. Spoločnosť klinickej onkológie vznikla
ako prvok pomoci týmto ľuďom. Skrslo to v hlave Evy Juskaničovej, primárky
onkologického oddelenia, ktorá ako človek s veľkou mierou empatie chcela
ešte viac pomôcť,“ povedala prezidentka Spoločnosti klinickej
onkológie Humenné.
Pri zrode spoločnosti boli aj Ján Gajdoš, bývalý riaditeľ Nemocnice A. Leňa a Ján Kavulič, ktorý v počiatkoch pomáhal nielen právnickými radami, ale najmä sponzorsky. Ako publikácia vznikala, porozprávala v krátkosti jej autorka Anna Šimkuličová, a potom už nasledoval slávnostný akt, dôvod stretnutia.
Svetlo sveta uzrela navonok útla, no informačne bohatá knižka – brožúrka, ktorá mapuje 20 rokov existencie Spoločnosti klinickej onkológie. Danka Salanciová a Anna Šimkuličová sa chopili publikácie, Ján Gajdoš a Ján Kavulič spravili k tomu dôstojné garde, aby Anna Sotáková pokrstila – posypala knižku kvetmi narcisov, ktoré sú symbolickými kvetmi onkologických pacientov.
Liekom na dušu je poézia, obrazy i hudba. To všetko našli prítomní tiež v záverečnej fáze spoločného stretnutia i v neoficiálnej časti, ktorá dala priestor na neformálne rozhovory pri chutnom občerstvení.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad