Tí, ktorí majú radi históriu a zaujíma ich aj vývoj železničnej dopravy na Slovensku, obzvlášť v regióne horného Zemplína, určite pookriali, keď sa na pulty kníhkupectiev dostala kniha Dejiny železníc horného Zemplína (s podtitulom Prvá uhorsko-haličská železnica Humenné – Medzilaborce – Lupków a Humenné – Stakčín 1871 – 2021).
Kniha uzrela svetlo sveta pri príležitosti 150. výročia vzniku železničnej trate Michaľany – Humenné (v roku 2021). V utorok 10. mája pripravila Vihorlatská knižnica besedu s autorom diela…
Juraj Ďurček priam puntičkárskou dôslednosťou
zaznamenal na viac než 450 stranách udalosti, veci, ľudí
v železničiarskej téme. V osobitných kapitolách venoval pozornosť nielen
železničným staniciam, ale aj železničným zastávkam. Neobišiel žiadnu
maličkosť. Zdokumentované sú napr. nielen mená prednostov, výpravcov či
pokladníkov, ale aj sprievodcov či vlakových manipulantov). Osobná a
nákladná preprava, všetko, čo s tým súvisí – strážne domy,
rušňové depá, tunely, železničiarske byty… parná a motorová trakcia,
koľajové autobusy, motorové vozne, atď, atď. Na knihe pracoval 10 rokov.
Čo bolo popudom?
„Štartovacím momentom bol rok 2006, kedy som dostal úlohu od prednostu
stanice viesť Staničnú kroniku, ktorá na československých štátnych
dráhach existuje od roku 1923. Po vtedajšej desaťročnej odmlke som sa
chopil písania a zbierania informácií. Tu by som videl aj zrod svojho
zámeru. Najskôr to mala byť brožúra s rozsahom 120 až 150 strán, ale
komplexnosť, ktorú som chcel dodržať, znásobili číslo na viac než
400 strán písaného textu,“ povedal na úvod Juraj Ďurček.
Problémom boli hlavne informačné zdroje. Zachovávanie železničiarskej
histórie slovom či obrazom bolo veľmi chabé. Veľa vecí sa stratilo…
Práve dielo Juraja Ďurčeka za kvalitný informačný zdroj možno teraz
považovať.
Autorovi sa podarilo vypátrať niekoľko unikátov. Získal aj zakreslenú
technickú schému návestidla, ktoré umožňovalo jazdu pred Lupkovským
tunelom. Je to oficiálny dokument z uhorských čias, na základe ktorého sa
postavilo technické zariadenie na železnici.
Zaujímavosťou z iného súdka je zoznam ocenených vojakov Červenej armády,
ktorí opravovali Lupkovský tunel v rokoch 1945 – 46. Originál potvrdený
pečiatkou veliteľa a podpisom.
Debata bola rôznorodá, všetko sa však slovne ťahalo k stavbe
Lupkovského tunela. Bol v čase svojho vzniku najdrahším na svete (pri
prepočte nákladov na jeden meter dĺžky).
„V koncesii vydanej na stavbu železnice sa predpokladali náklady na
postavenie pôvodného tunela 400.000 zlatých, z toho sa na uhorskej časti
malo preinvestovať 160.000 zlatých. Spolu sa na stavbu tunela vynaložili tri
milióny zlatých," konkretizoval Juraj Ďurček.
Lupkovský tunel ukončil výstavbu prvej uhorsko-haličskej železnice.
Rok 1871 sa spája s odovzdaním trate Michaľany – Humenné do
prevádzky, o niečo neskôr Humenné – Medzilaborce…
„Výstavba železnice mala vplyv aj na demografické zloženie
obyvateľstva. Napríklad aj Kukorelli, po ktorom máme v Humennom pomenovanú
ulicu – jeho dedo staval Košicko-bohumínsku trať. Tisíce ľudí
z cudziny už na Slovensku aj zostalo,“ dodal Juraj Ďurček. Aj autor
kvôli práci na železnici prešiel zo západu republiky na jej východ a
momentálne žije v Koškovciach.
Z humenskej architektúry sa nemohla debatou obísť ani známa vodárenská veža (pri železničnej stanici Humenné), ktorá je už akoby symbolom mesta. Železničná spoločnosť betónovú stavbu predala, je v súkromnom vlastníctve.
Besedu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad