V uplynulých dňoch dostala viceprimátorka Mária Cehelská kritické upozornenie od obyvateľa mesta, na situáciu okolo (ne)vykonaných rekonštrukčných prác na Valaškovskom moste. Jedinečný most bol postavený rovnakou technológiou, akou bola postavená Eiffelova veža v Paríži. Most patrí medzi dominanty Humenného, verejnosti bol daný do užívania v roku 1900 a na jeho mieste stál pôvodne drevený most.
Presne 2. júna 2017 bol oficiálne zapísaný do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok ako nositeľ cenného autentického odkazu minulosti. V spomínanom roku boli na moste vykonané práce – obnova náteru na mostnej konštrukcii. Obnova bola realizovaná formou odstránenia starého skorodovaného náteru za pomoci vysokého tlaku vody a následne nanesenie novej vrstvy náteru. Nový náter bol podľa zverejnených informácií antikorózny, odolný voči oteru a bez problémov má zniesť aj menšie mechanické zaťaženie. Deklarovaná plocha mosta je 680 m2 a na nový náter sa malo spotrebovať 85 kg spomínanej špeciálnej farby. Toto všetko sú verejne overiteľné fakty. Otázkou podľa nespokojného občana, aj podľa súčasných zástupcov samosprávy mesta zostáva, z akého dôvodu nebola v roku 2017 ošetrená aj spodná časť Valaškovského mosta.
Zamestnanci MsÚ boli priamo na tvári miesta overiť informácie, či sa zakladajú na pravde – a žiaľ, potvrdili sa správy, že most určite nebol zo spodnej strany ošetrený. Hrdza je viditeľná na všetkých dolných častiach konštrukcie a niektoré diely mosta sú dokonca poškodené tak, že sa už vplyvom skorodovania viditeľne rozpadávajú.
Prečo v roku 2017 nebol vykonaný kompletný náter a kto je za to
zodpovedný?
Práce na moste zastrešovali Technické služby mesta Humenné. Ich riaditeľ
Milan Kuruc, potvrdil, že „približne pol roka pred oslavami Pamätných dní
mesta v roku 2017 sme oslovili firmy špecializujúce sa na povrchovú úpravu
oceľových konštrukcii. Po vizuálnej obhliadke mostnej konštrukcie sme
spoločne konštatovali, že si vyžaduje hĺbkovú rekonštrukciu. Predstavuje
to zbavenie konštrukcie starých vrstiev náteru a korózie metódou striekania
pieskových zrniek vysokým tlakom na poškodené miesto“.
Tato technológia zaručuje zbavenie sa hĺbkovej korózie na poškodených miestach. Riaditeľ Milan Kuruc informáciu doplnil: „Cenová ponuka (ústna, po obhliadke) vo výške 36 000 Eur bola pre bývalú primátorku Vaľovú neúnosná a spôsob navrhovaného komplexného ošetrenia rezolútne zamietla. Oslovil som teda firmu z Humenného, ktorá zrealizovala ošetrenie konštrukcie formou vysokého tlaku vody a následného natretia vrchným náterom, odolným poveternostným podmienkam a oteru vzdorným. Ale len vrchnú konštrukciu mosta, nosnú konštrukciu zo spodnej strany pre nedostatok finančných prostriedkov nerealizovali“.
Z toho vyplýva otázka, prečo uvedené práce nerealizovali
mestské Technické služby?
Milan Kuruc: „Z jednoduchého dôvodu. Nemáme pracovníka vyškoleného na
horolezecké práce, ktoré si vyžadujú ovládať viazanie lana, upevnenia sa,
zlaňovanie po mostnej konštrukcii. Ako technik jednoznačne odporúčam
vykonať ošetrenie nosnej konštrukcie zo spodnej strany. To si bude
vyžadovať postaviť špeciálne samonosné lešenie. Bude nutné napadnutý
povrch ošetriť pieskovaním, lebo tlak vody nezaručí zbavenie hĺbkovej
korózie a aplikovať špeciálny základný a krycí náter na zabránenie
vzniku budúcej korózie.
Časť súčasných humenských poslancov informácia o polovičnom ošetrení mosta šokovala, pretože zo strany vtedajších zástupcov radnice nepadlo ani jedno slovo, že takto bude realizovaná starostlivosť a ochrana národnej kultúrnej pamiatky v Humennom.
Primátor Miloš Meričko tiež neskrýval sklamanie z postupu svojej predchodkyne. „Pani Vaľová po voľbách opakovane verejne tvrdila, že hospodárenie mesta po jej osemročnom primátorovaní zanecháva vo skvelom stave a že necháva v mestskej pokladni miliónové prebytky. Samozrejme, z nejakého dôvodu zabudla povedať aj viaceré podstatné veci. Napríklad, že Valaškovský most bol rekonštruovaný systémom Potemkinovej dediny. Veď kto z laikov by sa išiel pozrieť, ako vyzerá jeho spodná časť!?“
Text a foto: Ľuboš Ondovčin
