Oceňovaná monodráma s názvom Moral insanity (divadlo Slzy Janka Borodáča, predtým Prešovské národné divadlo), ktorá vznikla pred siedmimi rokmi na motívy románu Umberta Eca Pražský cintorín, skúma konšpiračné teórie, antisemitské a rasistické predstavy vychádzajúce z nepriaznivej ekonomickej a spoločenskej situácie a ich odraz v médiách a politike.
Na 24. ročníku Divadelných ocenení sezóny – DOSKY 2019, ankety divadelných kritikov a teoretikov, zožala hra veľký úspech. Tvorcovia premenili zo šiestich nominácií až päť – najlepšia inscenácia, najlepšia réžia, najlepší mužský herecký výkon, najlepšia scénická hudba, mimoriadny počin v oblasti činoherného divadla.
Umelecký zážitok si dopriali v poslednú februárovú sobotu (22.2.) nadšenci divadla v priestoroch History art & music club. Predstavenie bolo súčasťou projektu Humenné – Mesto kultúry 2024.
„Pojednáva o všelijakých možných konšpiráciách a hoaxoch, ako sa vytvárajú, aké sa používajú prostriedky, aby sa ľudia zavádzali a klamali. Naša monodráma prináša návod, ako to odhaliť. Hlavný hrdina je antihrdina, ktorý sa zveruje prítomným, ako by sa to všetko dalo riadiť a ovládať. Z takzvaných krčmových rečí sa zrazu stávajú veľmi vážne nástroje nielen politickej propagandy. Divák môže za šesťdesiat minút vidieť aj vtipné scénky, ale v podstate si uvedomí, že je to mrazivo pravdivé a veľmi nebezpečné. Snažíme sa ukázať ľuďom, ako to vyzerá, keď sa zavádza a zjednodušuje, keď sa používajú jednoduché riešenia, ktoré v reálnom svete neexistujú. Keď sa označí niekto ako nepriateľ, ktorý môže za všetko zlé, čo sa nám v živote deje. Snažíme sa robiť osvetu,“ vysvetlil herec s tým, že v inscenácii je veľa symbolov a obrazov, ktoré sú niekedy v kontre s textom. Je to mnohovrstvové.
Ide o dramatický žáner pre jedného herca, ktorý môže hrať jednu alebo viac postáv. Tejto úlohy sa zhostil Peter Brajerčík. Ako sa k tomu dostal? „Napadlo mi, že by som sa mal ako herec niekam ešte posunúť. Povedal som si, že by to mohla byť práve monodráma. Kniha Pražský cintorín i samotný Umberto Eco mi ovplyvnili život. Prišiel som za svojou spolužiačkou a kamarátkou Júliou Rázusovou, s ktorou som spolupracoval už predtým a spolu sme napísali text. Bola a dodnes to aj je pre mňa obrovská škola a zároveň osobná výpoveď. Prvých desať repríz bolo pre mňa extrémne náročných, teraz si to užívam. Ani nevnímam, že by to bolo ťažšie oproti iným predstaveniam, ale musel som si zvyknúť,“ uzavrel Peter Brajerčík.
Humenné je umenie!
Veronika Latta Mattová
Tlačový referát
Mestský úrad
