Dňa 19. apríla si pripomenieme 333. výročie smrti Žigmunda Drugetha, ktorým v Humennom vymrel rod Drugethovcov. Nad samotným dátumom úmrtia však musíme polemizovať. V odbornej literatúre sa stretávame s rôznym datovaním smrti Žigmunda, a to 14. februára 1684 alebo už spomínaného 19. apríla 1684. V oboch prípadoch však miesto úmrtia je Užhorod. Stretávame sa aj s teóriou, ktorá tvrdí, že Žigmund Drugeth bol popravený Imrichom Thökölym v Košiciach za zradu.
Žigmund Drugeth sa narodil v roku 1657. Vzdelanie získal u jezuitov a štúdium ukončil v roku 1676 na Viedenskej univerzite. Jeho život bol krátky. Zomrel ako 27– ročný bez mužského potomka. Žigmundom na humenskom panstve i v Uhorsku vymrel rod po meči. V roku 1691 zomrel korbavský biskup Valent Drugeth ako posledný príslušník rodu. Vlastníčkou obrovských majetkov sa stala dcéra Žigmunda Drugetha, Klára, manželka Petra Zichyho. Napriek Žigmundovmu mladému veku ho panovník Leopold I. vymenoval v roku 1775 za župana troch stolíc – Zemplínskej, Užskej a Boršodskej. Žigmund sa zúčastnil aj Thökölyho protihabsburgského povstania. Najskôr bojoval na strane Thökölyho, ale po bitke pri Viedni prešiel Žigmund Drugeth na stranu Leopolda I. a bojoval za panovníkove záujmy až do svojej smrti.
Vihorlatské múzeum v Humennom ako odborná a vzdelávacia inštitúcia si uvedomuje problematickosť spomínaného datovania a odlišností historických údajov, ktoré sú dostupné v publikáciách rôznych autorov. V budúcnosti preto usilujeme o prípravu výskumu týkajúceho sa života a smrti Žigmunda Drugetha. Považujeme takýto výskum za prínos pre regionálnu históriu a doplnenie historiografie Drugethovcov v rámci európskeho pôsobenia. Rovnako i pre našu inštitúciu, keďže samotný zámok, v ktorom sídli Vihorlatské múzeum, patril tomuto silnému magnátskemu rodu od roku 1317ďalších viac než tristo rokov.
Spomienkou na Žigmunda Drugetha v Humennom je reliéfny rodový erb nachádzajúci sa nad portálom Vihorlatského múzea v Humennom. Erb šľachtického rodu Drugeth mal mnoho variácií a farebných prevedení. Používal ho už Juraj Drugeth a bol najhonosnejším prevedením drugethovského erbu (na snímke). Tento erb sa používal aj nasledujúce generácie až po Žigmunda Drugetha, ktorým rod vymrel po meči.
Autor: Mgr. Zuzana Koščová, historička, Vihorlatské múzeum v Humennom