Humenné,
28.6.2013 – Záchytný tábor v Humennom funguje už 6 a pol roka.
Doteraz v ňom umiestnili 4 500 žiadateľov o azyl. Najviac utečencov
pochádza zo Somálska, Afganistanu a Gruzínska.
Napriek počiatočným obavám obyvateľov a mestských poslancov,
spolunažívanie s cudzincami funguje bez problémov. „Po čase vidíme,
že spôsob a systém prevádzky je taký bezpečný, že našim občanom
nehrozí nič,“ zhodnotil situáciu zástupca primátorky Ing. arch.
Andrej Semanco. „Hrozby v podobe zdravotných, sociálnych či
kriminálnych problémov, ktorých sme sa všetci obávali, sa nenaplnili. Ani
raz sme sa nestretli s tým, aby nejaký kriminálny čin spáchali ľudia zo
záchytného tábora. Objekt nie je v meste na príťaž a nikomu
neubližuje,“ uzavrel viceprimátor.
Kapacita záchytného tábora v Humennom je 524 osôb a počas jeho celej
prevádzky nenastala situácia, že by z dôvodu jeho obsadenosti nebolo
možné do tohto tábora prijať žiadateľov o udelenie azylu. Doteraz
najmladší žiadateľ mal 29 dní a najstarší 73 rokov. Počas pobytu
v záchytnom tábore v Humennom sa len jednej žiadateľke o udelenie azylu
z Vietnamu narodilo dieťa, a to v roku 2009.
Počas pobytu v záchytnom tábore sa emigrantom poskytuje ubytovanie,
stravovanie alebo stravné, základné hygienické potreby a iné veci
nevyhnutné na prežitie, ako aj vreckové v symbolickej výške. Rovnako
sociálna starostlivosť a psychologické poradenstvo. Pre žiadateľov
o udelenie azylu je zabezpečená zdravotná starostlivosť. V záchytnom
tábore sú pre tiež vytvorené podmienky na uskutočňovanie voľno-časových
aktivít, a to kultúrno-spoločenských a športových a dvakrát týždenne sa
vyučuje slovenský jazyk.
Keď v roku 2003 kompetentné orgány informovali Humenné o tom, že
v meste chcú zriadiť záchytný tábor, okamžite sa ozvali obyvatelia a
spísali petíciu. Projekt nenadchol ani miestnych poslancov. Na mimoriadnom
zasadnutí mestského zastupiteľstva 11.4.2003 vyjadrili nesúhlas.
Z 21 poslancov bolo proti projektu 20. Napriek tomu legislatíva Ministerstvu
vnútra SR takéto zriadenie tábora umožnila. „Na tomto mimoriadnom
zasadnutí bol prítomný aj vtedajší štátny tajomník Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky Martin Pado a riaditeľ Migračného úradu Bernard
Priecel. Svoj zámer vysvetľovali tým, že vstupom Slovenska do Európskej
únie sa bude prehlbovať tlak na východnú hranicu, preto je potrebné
azylovú procedúru vybavovať v priestore čím bližšie k hranici EÚ, a
humenské kasárne boli najbližšie,“ spomínal na rušné obdobie
zástupca primátorky Ing. arch. Andrej Semanco. „Ľudia sa predovšetkým
báli, akí ľudia to budú. Báli sa o zdravie svojich detí. Regionálny
úrad verejného zdravotníctva nám vysvetľoval, že emigranti s našimi
občanmi do styku neprídu. Sú 30 dní v karanténe. Za ten čas im urobia
náležíte vyšetrenia a až keď sa potvrdí, že sú zdraví, je im
umožnené ísť na vychádzku mimo objektu. Dnes vidíme, že tieto opatrenia
naozaj fungujú.“
Emigranti zo záchytného tábora v Humennom nie sú problémoví ľudia.
Drobnejšie „previnenia“ sú riešené najmä vlastným personálom
migračného úradu (migračný úrad môže napr. odňať vreckové v prípade
porušenia vnútorného poriadku záchytného tábora), ak je to potrebné
migračný úrad kontaktuje príslušný policajný útvar.