Vihorlatská knižnica a Csemadok
v Humennom pripravili na piatok 24. februára prvú zo série prednášok
s názvom Dni maďarskej kultúry, ktorej zámerom je
priblížiť spoločné kultúrne dedičstvo. Témou bol príbeh
hymny, ktorej tradícia vyviera z dávnych prameňov, odkazy sú
v egyptskej kultúre aj v Starom zákone.
Prvá hymna novodobých európskych dejín vznikla v Anglicku a najslávnejšou
sa stala Marseillaise. Po krátkom priereze históriou hymien okolitých
krajín, sa prítomní dozvedeli, že 22. január – deň, keď literát a
politik Ferenc Kolcsey dokončil svoju báseň Hymna na búrlivé časy
Maďarov, je od roku 1989 Dňom maďarskej kultúry.
Poet zomrel mladý a nedozvedel sa, že jeho báseň sa stala hymnou. Hudba
k hymne je dielom Ferenca Erkela, ktorého meno preslávili opery
s historickými témami, z nich najslávnejšia je Bánk bán. Skladateľ do
hudby k básni Kolcseyho zakomponoval svoje spomienky na štúdia
v Bratislave:
„Ako tak rozmýšľam, spomeniem si na slová svojho prvého majstra:
„Synu, keď komponuješ nejakú svätú hudbu, vždy si spomeň na zvonenie
zvonov!“ A v tom tichu izby zrazu mi v ušiach zazneli bratislavské zvony.
Zaliala ma zbožnosť, ruky na klavíri a tón po tóne sa vinul… Po
úvodných štyroch taktoch, na ktoré som najviac hrdý, a ktoré hudobne
napodobujú zvonenie zvonov volajúcich k zbožnosti, som skomponoval
v poslednej chvíli…“
Kvôli podmienkam hudobných telies alebo zborov nie vždy počuť zvony
v maďarskej hymne, ale ak budete mať k tomu príležitosť, spomeňte si,
že sú to zvuky bratislavských zvonov. Hymna bola podrobená mnohým
kritikám, vyčítali jej zbožnosť, ale nezmenili ju ani v socializme.
V tomto roku je 200 rokov od dňa dokončenia textu hymny, ktorá sa stala
národnou modlitbou Maďarov.
Anna Šimkuličová
Tlačový referát
Mestský úrad
