Udalosti sa v živote nedejú iba tak. Majú svoj dôvod. Pred stretnutím
HC 19 Humenné – MHK 32 Liptovský Mikuláš sme v našej súťaži na
sociálnej sieti položili otázku, ktorej správnou odpoveďou bolo „Martin
Kriška“. Presne 270 hokejových priaznivcov, zväčša žien, chcelo vyhrať
vstupenku a šťastnú ruku mal práve Martin Kriška.
Paradoxne vyžreboval dva papieriky s mužskými menami.
Po vyhratom zápase (5:4) sa meno Martin Kriška skloňovalo opäť. „Koniec
v kádri HC 19 Humenné!“ Najprv sme túto informáciu prijímali
neveriacky, neskôr už z oficiálnych zdrojov bola jej pravdivosť potvrdená.
A tak došlo na posledný humenský rozhovor…
Nemôžeme začať ináč, než otázkou, ktorú si kladie každý
humenský hokejový fanúšik. Prečo?
„Mrzí ma to. Nikdy neodchádzam z boja vopred, ale momentálne som to
tak cítil. Nebol som spokojný sám so sebou, z môjho pohľadu som už nemal
čo mužstvu dať. Príprava bola celkom dobrá a myslel som, že to bude oukej,
ale moja pozícia v mužstve klesala nižšie a nižšie. Uvedomil som si, že
vo štvrtej lajne je mne, ako takmer 40-ročnému chlapovi, úplne zbytočné
byť. Nechcem brať mladým chalanom miesto, lebo štvrtá formácia má patriť
mladým korčuliarom, ktorí sa budú zrážať, naberať skúsenosti. Chcem im
túto možnosť prenechať. Život ide ďalej. Som rád, že som mohol byť
súčasťou humenskej historickej extraligovej chvíle. Stretol som veľa
dobrých ľudí, parádnych fanúšikov. Som zato vďačný.“
Ako dlho dozrievala myšlienka blížiaceho sa humenského
konca?
„Bolo odohraných 15 – 16 zápasov a ja som stále nestrelil gól, tak
som začal vnútorne šípiť, že nie všetko je v poriadku. Snažil som sa
pomáhať mužstvu ako som vedel. Keď už tie góly nepadali, tak ma tešila
nahrávka, nebránil som sa skryť do tela strely súpera. Hokej je však
o góloch, tie sú najviac viditeľné a moja chuť akoby sa pomaly strácala.
Osud to zariadil, že rozlúčka sa udiala proti Liptovskému Mikulášu –
víťazne. Škoda, že gólik nepadol, aspoň asistencia. Keď som mal na sebe
humenský dres, stále som sa za tento klub hokejovo bil. Nie je jednoduché
v mojom veku naháňať sa s mladými chlapcami, ale myslím si, že hanbu som
si nespravil.“
Asi poviem názor viacerých fanúšikov, ale najviac modrín po
súperových strelách sfarbilo vaše telo. Obetavosť!
„Takýto názor ma teší. Už vo svojich hokejových začiatkoch som sa
prezentoval najmä bojovnosťou, nezdobilo ma napríklad 30 gólov za sezónu.
Skôr nahrávky, hru tvoriť, pripravovať šance, zraziť sa s niekým, hodiť
sa do strely. Ak na mňa budú fanúšikovia spomínať v dobrom, že som
niečo pre humenský hokej spravil, veľmi ma to teší.“
Obmena kádra nie je ničím výnimočná. Keď však v priebehu
sezóny odchádza kapitán, nie je to bežná udalosť.
„Moju prezývku v kabíne „dedo“ asi prevezme Luky Handlovský.
Nebude to mať jednoduché, lebo kapitánska funkcia nie je „med lízať“.
Treba spájať hráčov, trénera, vedenie. Z dvadsiatich dvoch korčuliarov
má každý svoje ego. Každý chce streliť gól alebo hrať presilovku.
Vznikli aj nervózne situácie, ktoré som musel hasiť, v šatni, tiež aj na
lavičke počas zápasu. Nikomu neprospeje, ak jeden na druhého kričí. To sú
však emócie, ktoré pri športovom vypätí aj vzplanú. Sme ľudia, stáva sa
to, nie sme dokonalí a prichádzajú aj chyby. Dnes ju spravil kamarát, ja
musím pomôcť, v ďalšom zápase môžem chybovať ja.“
Tvrdíte, že odchod bol rýdzo vaším rozhodnutím. Nesnažili sa
vás prehovoriť?
„Debatoval som s Petrom Ždiňákom, manažér Peter Tirpák s mojím
rozhodnutím vôbec nesúhlasil, odhováral ma. Rozprával som sa s trénerom,
ktorý ešte nedávno hokej hral aktívne. Dokázal sa s mojím názorom
viac-menej stotožniť, lebo do štvrtej lajny potrebuje mladých rýchlych
chalanov. V konečnom dôsledku však bolo rozhodnutie na mne.“*
HC 19 Humenné je v extralige zatiaľ na poslednom mieste. Nájdeme
niekoho s kým si pozíciu vymeníme?
„V prvom rade je potrebné vyhrať dva – tri zápasy po sebe, aby sa
mužstvo dotiahlo bližšie k iným. Osobne si myslím, že nemáme zlú
skladbu kádra, nie sme odsúdení na vypadnutie. Naopak, prišiel nový tréner
s novými predstavami, ktoré si herne pomaly začínajú sadať. Doma sme
dvakrát vyhrali. Chýba nám jeden strelec, hokejista, ktorý vier dať gól,
keď najviac treba. Čaká sa tiež na návrat Parshina, určite sa kvalita
ešte zodvihne. Humenné nevypadne!“
Čo bude s Martinom Kriškom?
„V prvom rade si potrebujem poriadne oddýchnuť. V mojom veku ma po
zápase pomaly bolia už aj „mihalnice“. Telo dostávalo zabrať. Mám
nejaké veci doma, v Liptovskom Mikuláši, o ktoré sa budem starať, čo
bude ďalej, ukáže čas.“
Existuje možnosť, že vás uvidíme na ľade ešte v tejto
sezóne? Aj proti Humennému?
„Hovorí sa: Nikdy nehovor nikdy! V momentálnej situácii túto veštbu
nevidím reálne. Všetko sa však môže stať. Som Mikulášan, všetci
fanúšikovia chceli, aby som sa vrátil, ostal doma. Je tam nový majiteľ,
uvidíme, čo príde, čo bude,“ dodal 39-ročný hokejista.
V 20 extraligových zápasov v drese HC 19 Humenné neskóroval, pripísal si deväť asistencií.
Veľa šťastia!
… v hokejovom i osobnom živote
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad