Výtvarníčka Viera Rosová vyštudovala Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor keramika. Pracovné skúsenosti získavala v archeologickom ústave aj vo výstavníctve, väčšina jej profesijného života je však spätá s propagačným oddelením podniku Chemlon Humenné. Výtvarnému umeniu sa naplno začala venovať až po päťdesiatke. Stala pri založení občianskeho združenia Podvihorlatská paleta. Jej tvorba pozostáva predovšetkým z abstraktných obrazov. Preferuje pastel a akvarel, v obľube má aj iné techniky.
„Aktuálna výstava prináša iný pohľad na vajíčko, ktoré je symbolom Veľkej noci, symbolom života. Autorku plastík do istej miery inšpirovala kniha Vajce a ja od Betty MacDonaldovej, čo dokazuje i názov výstavy. S vajíčkom pracuje premyslene, cielene, ale úplne inak, ako sme zvyknutí, keď sa spomenie kraslica,“ ozrejmila bibliografka Zuzana Švecová.
Vernisáž výstavy (1. apríla) v priestoroch Vihorlatskej knižnice bola zároveň spojená s komentovanou prehliadkou. V úlohe „sprievodkyne“ bola práve Viera Rosová, ktorá v chronologickom slede vysvetlila vznik a námet pre vytvorenie svojich diel, do ktorých vkladá aj vlastnú fantáziu.
„Spomínanú knihu som dostala ako dvadsaťročná a ovplyvnila ma na niekoľko rokov. Je tak optimistická, že som po nej siahla vždy, keď som mala ťažšie obdobie. Vtedy som sa začala zaoberať aj vajíčkami. Prvé boli modelované z hliny, aktuálne mi je blízka recyklácia a moje diela sú vytvorené aj z odpadu, napríklad zo starej čiapky. Snažím sa na veci dívať odlišným spôsobom ako väčšina ľudí okolo mňa,“ prezradila Viera Rosová.
V jej tvorbe nájdete rôzne pomenovania: veselé diskovajce, vajce avatara, neznámeho živočícha, ozbrojené, novinárskej kačice, kubizmus, gordický uzol, archeovajce… Diela sú verejnosti prístupné do konca apríla na poschodí vo Vihorlatskej knižnici.
Veronika Latta Mattová
Tlačový referát
Mestský úrad















