Ladislav FANČOVIČ – významný predstaviteľ európskeho interpretačného umenia, patrí k najvšestrannejším umelcom na česko-slovenskej hudobnej scéne. Na konte má viac ako 30 klavírnych koncertov, pravidelne účinkuje ako sólista s domácimi i zahraničnými orchestrami, zažiť ho mohli vo väčšine európskych krajín, v Turecku, Malajzii, USA, Ománe, Číne, Indii a Cypre. Rád siaha po veľmi náročných a málo hrávaných skladbách. Humenským návštevníkom sa predstavil hrou na saxofóne, ktorej sa začal venovať v roku 2013.
Jakub ČIŽMAROVIČ – už ako 9-ročný začal spoznávať klavír a vďaka výnimočnému talentu dosiahol svoje prvé úspechy o dva roky neskôr. Postupne získaval ocenenia na rôznych medzinárodných súťažiach. Prvou učiteľkou bola jeho mama, študoval v Nemecku, kde dodnes aj žije. Premiérové vystúpenie s orchestrom mal ako 13-ročný, napriek mladému veku koncertoval ako sólista s početnými orchestrami (okrem Európy, aj Chicago Symphony Orchestra či Korean Symphony Orchestra), bol súčasťou mnohých významných festivalov.
Jana MACÍKOVÁ – absolventka Konzervatória v Bratislave, aktuálne je študentkou doktorandského štúdia. Jej repertoár je sústredený na diela slovenských a českých autorov. Pôsobí v niekoľkých komorných zoskupeniach (husle – saxofón; husľové duo; husle a klavír), v rámci ktorých sa venuje predovšetkým interpretácii diel na Slovensku málo hrávaných autorov.
Na úvod krátke predstavenie troch nadaných a výnimočných umelcov, ktorých do koncertnej siene renesančného kaštieľa „zaviala“ Humenská hudobná jar, jej jubilejný 60. ročník. Druhé podujatie (7. júna) malo na programe Podoby saxofónu. „Keďže sme boli v nesmierne inšpiratívnych priestoroch, v úvode sme pridali menuet od majstra majstrov Johanna Sebastiana Bacha,“ povedal Ladislav Fančovič. Prítomných previedol nielen slovne o histórii o vývoji saxofónu, ale aj hudobne od prvej polovice 19. storočia, kedy ho skonštruoval belgický výrobca Adolphe Sax. Vtedajšie nástroje mali asi o šesť alebo sedem klapiek menej ako moderné, používali sa drevené náustky. Pri zrode stál aj Jean Baptiste-Singelée, bol blízky priateľ Adolpha Saxa. Práve s jeho Fantáziou pre barytónový saxofón a klavír (rok 1858) sa ďalej pokračovalo v programe. „Aby to bolo autentické a zaujímavé, priniesol som si na túto skladbu francúzsky saxofón – krásna remeselná práca z roku 1860 aj s originálnou drevenou hubicou,“ prezradil Ladislav Fančovič. Zaznel tiež Busch, Schulhof, Iršai, Gräffinger a Stein. Záver patril napodobňovaniu ľudského smiechu, ktorý prostredníctvom skladby Ludwiga Kletscha vyludzoval saxofonista.
Posledný koncert Humenskej hudobnej jari, na ktorom sa predstaví Bratislavský chlapčenský zbor, sa uskutoční 23. júna (piatok) o 19:00 hod. v Rímskokatolíckom kostole sv. Košických mučeníkov.
Veronika Lattová
Tlačový referát
Mestský úrad
