Tradičné jedlá regionálnej kuchyne, dobrá domáca pálenka, viac než 70 hostí. Atmosféra z piesní ukrajinsko-rumunského pohraničia rieky Tisy. Také boli Strasty / Veselka v rámci Mesta kultúry 2024.
Hudobno-obrazové pásmo Z druhoho boku ponúklo pohľad do rusínskej a ukrajinskej komunity. Lucia Nimcová a David Petráš s ich priateľmi umožnili zjavenie doby, ktorú najmä skoršie narodení zo svojho detstva detailne poznali a berú ju ako nedeliteľnú súčasť. Život zaznamenaný na fotografiách, vizuálne obrazom i slovom, reálne spevom a hudbou. Kombinácia záznamov a živých vstupov. To všetko a úprimná nálada navyše v spoločenskej sále Mestského kultúrneho strediska.
Projekt Mesto kultúry 2024 v sekcii Medziodborové aktivity umožnil vidieť tradície naživo. Životné príbehy a piesne. Okrem Lucie a Davida ich autenticky prezentovali aj hostia – Iljiko (husle, píšťala), Hafija (spev) a Jura (gitara).
Rozdiel medzi vystupujúcimi a návštevníkmi bol potláčaný. Oficiálne pódium absentovalo. Udiať sa mohli rôzne veci, spojitosť účinkujúcich a „svadobčanov“ ich vyhľadávala, šla im v ústrety. Živá atmosféra núkala možnosť byť súčasťou espritu, aký vytvára rusínska a ukrajinská komunita.
„Celý večer prezentoval život a tradície, hudbu ľudí, jedných z posledných, pre ktorých je hudba miestom života. Je iné, keď vás niekto učí spievať v súbore alebo si spievate len tak, pri práci. Pesnička sa stáva akoby dychom, ktorý vám pomáha prežiť. Spievať znamená dýchať. Je prirodzené, že, ak chceme prežiť, musíme dýchať. Pre nich je prirodzenosťou spev, forma komunikácie. V rovnakom rytme sa mení iba text. Hovorí, ako vás vnímajú, čo si o vás myslia, ako vyzeráte. Namiesto rozhovoru – spev. Takých ľudí už veľa nie je,“ okomentovala svoj výskum Lucia Nimcová.
Obrazový a vizuálny záznam ponúkol zábery zo života ľudí z pohraničia Ukrajiny a Rumunska. Ukázal posledné miesta „pisni a spivanok“ Z DRUHOHO BOKU. Dlhodobá činnosť Lucie Nimcovej sa týka života ukrajinskej komunity žijúcej na druhom boku rieky Tisy. O ľuďoch, ktorí sú z Rumunska, ale nevedia po rumunsky rozprávať. Sú to Ukrajinci, nositelia pôvodných tradícií, ktoré už mladšie generácie nepoznajú.
Na jednej strane repertoár nových a historických piesní, ktoré pomáhajú prežiť vojnu na Ukrajine a na strane druhej svadobná „vesiľna“ hudba etnických Ukrajincov Rumunska.
Lucia Nimcová, humenská rodáčka (46), fotografka a videoumelkyňa. Oživenú svadobnú tradíciu v regionálnom šate venovala pamiatke Jany Ďuraškovej.
Humenné je umenie!
Marián Škuba
Tlačový odbor
Mestský úrad