Vstupný vestibul Vihorlatskej knižnice na celý august ovládla príroda. Cicavce, vtáctvo, plazy – zväčša z divej prírody, ale aj v prostredí zoologickej záhrady.
Amatérsky fotograf Peter Šimurda zasiahol tento svet živočíšnej harmónie Mojimi očami. Takto znie názov jeho výstavy. Humenský rodák sa po skončení profesionálnej vojenskej služby začal venovať naplno svojmu dlhoročnému koníčku – fotografovaniu. Ako samouk si rozširuje obzor vo svete fotografie aj vďaka kamarátovi Marekovi Suvákovi. Keďže sa aktívne venuje fotografovaniu desať rokov, v zbierke má niekoľko tisíc zvečnených záberov.
Prevažne sú to snímky z okolitej prírody, tiež z Tatier, v posledných rokoch sa zameral aj na šport. Pošťastilo sa mu fotiť aj humenských hokejistov pri ceste za historickým postupom do extraligy. Podľa jeho slov si fotografovanie vyžaduje nielen kvalitnú techniku, ale predovšetkým trpezlivosť, čas. V prírode dokáže čakať na dobrý záber aj tri dni…
V spleti stromov alebo nehybne prikrytý maskáčovou celtou je ako doma.
Úplne iné pocity zažíval pri príprave výstavy. Je to jeho „umelecká“
premiéra.
„Najskôr som sa musel rozhodnúť pre tematiku. Na výber som mal
zvieratá, krajinu, vodný svet, zátišia, šport… Nechcel som, aby mal
návštevník pri prezeraní fotografií chaos. Voľba padla na ríšu
živočíchov,“ začal debatu Peter Šimurda.
Na stenách knižnice visí viacero krásnych kúskov. Na ktorý bolo
potrebné čakať najdlhšie?
„Rybárik na Laborci. Čakal som dlho, aby si sadol tak, ako chcem.
Prakticky sme sa spoznávali, zvykali si na seba. Po dvoch týždňoch som im
prestal vadiť, pokukovali po mne, či som už tam. Keď stratili obavu,
priletela okrem samčeka aj samička. Neskutočný zážitok som mal aj pri
stretnutí so stádom zubrov. Jednotonové zviera bolo odo mňa asi päť
metrov. Vo voľnej prírode. Neskutočné!“
Nemávate pri stretnutiach podobného typu strach?
„Strach nie, nesmie byť, lebo zver ho vycíti. Ale rešpekt, to áno. Aj
voči medveďovi, ktorého som mal za chrbtom dvadsať – tridsať metrov.
Zážitkov je veľa, rôznych. Raz som napríklad čakal na rybárika a zrazu
niečo v Laborci čľuplo. Tipoval som bobra, ale na moje prekvapenie som
uvidel srnca so srnou. Len tak si plávali. Veľký zážitok,“ usmial sa
úprimne Peter Šimurda.
Pri jeho fotografických začiatkoch si situácie podobného druhu iba prial. Teraz ich nielenže zažil, ale má ich aj nafotené.
Príďte sa presvedčiť!
Výstava „Peter Šimurda – Mojimi očami“ trvá do
31. augusta.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad