Jedným z hlavných cieľov združenia PODVIHORLATSKÁ PALETA, je
nadväzovanie a utužovanie priateľstva medzi umelcami a aktívna cezhraničná
spolupráca s partnerskými združeniami. Vďaka nej autori združenia
vystavujú v zahraničí, a poľskí či maďarskí umelci zasa prichádzajú
na Slovensko.
Podvihorlatská paleta rada organizuje výstavy v našom meste, pretože touto
cestou sa do Humenného dostáva umenie od skúsených autorov, ktorí by sa sem
inak možno nikdy nedostali. Je to vzácna príležitosť pre všetkých
Humenčanov stretnúť sa s kvalitnou tvorbou našich susedov priamo u nás
v Mestskom kultúrnom stredisku.
Po autorkách Zsuzsanne Mezei a Irén Toró sa v Humennom svojou tvorbou
predstavil v poradí už tretí maďarský autor, pán profesor András Kiss
člen partnerského združenia Klubu výtvarných pedagógov zo
Sárospataku.
András Kiss sa narodil v roku 1953 v Miškolci. Maľovať začal už
v detstve, kedy sa naplno prejavil jeho talent. Vyštudoval výtvarnú výchovu
v Budapešti a neskôr pokračoval na univerzite v Egri pod vedením
uznávaných majstrov. Počas svojej bohatej kariéry pôsobil v mnohých
maďarských mestách – od Tokaja cez Salgótarján až po Szerencs, kde
strávil takmer 20 rokov. Dnes žije a vyučuje v obci Nagybörzsöny.
Okrem vlastnej tvorby už 18 rokov organizuje sympóziá v Nagybörzsöny a
v obci Bodrogolasi, kde tento rok pripravuje už 12. ročník. Prostredie
v Humennom mu nie je cudzie – ako člen maďarských a košických
umeleckých kruhov sa opakovane zúčastnil plenérov, ktoré v našom regióne
spoluorganizovala práve Podvihorlatská paleta.
Aj keď je brilantným kresliarom, vo svojej tvorbe sa najradšej venuje
abstraktnej maľbe. Práve v nej dokáže naplno vyjadriť svoje vnútorné
vnímanie sveta. András Kiss interpretuje krásu a lyriku sveta mužským
pohľadom a urputným odhodlaním, čím nám ponúka hlboký vizuálny
zážitok.
Aj mne ako humenskému maliarovi sa jeho tvorba zapáčila. Stretli sme sa na
plenéri minulý rok v Stropkove. Aj keď som vtedy videl len jedno jeho dielo,
bol to stropkovský kostol, rýchlo som pochopil, že ide o roky skúseného
umelca s vytrenovanou rukou. Na jeho tvorbe sa mi páči práca s hmotou, kde
na seba vrství farby v hrubých textúrach bez toho, aby sa do seba nežiaduco
zliali. To si vyžaduje skúsenosti a neoplatí sa to odfláknuť narýchlo
nadžabanou farbou. Veľmi sa mi páči spôsob, akým špachtľou doslova
modeluje krajinu do jej pestrofarebnej podoby. Je zrejmé, že za touto
suverénnou technikou stojí umelec ktorý celý život maľuje.
V rámci kultúrneho programu vystúpil spevák Ľudovít Džubák, ktorého na
akordeóne doprevádzal Miroslav Kerekanič. Maďarské piesne v podaní FS
Chemlon dojali autora výstavy k slzám. András Kiss venoval jeden zo svojich
obrazov galérii MsKS.
Výstavu si môžete pozrieť vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho
strediska do 28. mája 2026.
Michal Goroľ
















