Do ZŠ Jána Švermu zavítal Vladimír Strmeň, 97-ročný veterán SNP. Deťom rozprával o minulosti, no najmä o tom, ako je dôležité vážiť si mier a byť k sebe láskaví.
Nie každý deň sa stáva, že do školských lavíc vstúpi dejiny
pamätajúci človek. V piatok 26. septembra sme mali v Základnej škole
Jána Švermu v Humennom jedinečnú príležitosť privítať vzácneho
hosťa – pána Vladimíra Strmeňa, 97-ročného vojnového veterána a
priameho účastníka Slovenského národného povstania. Sprevádzal ho
Stanislav Mičev, dlhoročný riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici, ktorý
svojou prítomnosťou podčiarkol význam a vážnosť tohto stretnutia.
Pán Strmeň je muž, ktorý si nesie v pamäti osudy celých generácií.
A hoci má už úctyhodný vek, pred žiakmi stál plný energie, humoru a
životnej sily. Bez mikrofónu, bez papiera, hodinu a pol rozprával
o udalostiach, ktoré by iní sotva zachytili v učebnici. Mená, dátumy a
príbehy sypal z hlavy s presnosťou, ktorá vzbudila úžas a obdiv.
„Počas vojny ľudský život veľa neznamenal. Dnes žijete
v mieri – vážte si to, lebo je to dar, ktorý nemusí byť
samozrejmosťou,“ povedal deťom s vážnosťou, ktorá na
chvíľu naplnila telocvičňu tichom. Rozprával o svojej mladosti, o tom,
ako sa pridal k partizánom, ako bojoval a prežil zranenie. Hoci sa dotýkal
aj ťažkých chvíľ, jeho slová nevyznievali iba ako spomienky na minulosť,
ale aj ako odkazy pre budúcnosť.
Povzbudzoval žiakov, aby boli k sebe dobrí, tolerantní a chápaví.
„Len keď budeme stáť pri sebe, dokážeme zvládnuť aj tie
najťažšie skúšky,“ dodal.
Napriek vážnym témam pôsobil pán Strmeň nesmierne živo. Sršal humorom,
vtipom a odľahčoval svoje rozprávanie tak, že si okamžite získal srdcia
všetkých prítomných. Prezradil aj, že ovláda hru na viacerých hudobných
nástrojoch – a keď na záver zaspieval partizánsku hymnu, mnohým
naskočila husia koža. Potlesk, ktorý nasledoval, bol dôkazom úcty a
dojatia.
Možno ešte väčšiu hodnotu než samotné slová mala skutočnosť, že pán
Strmeň k nám do Humenného cestoval celé štyri hodiny, len aby sa mohol
prihovoriť deťom. Takéto gesto hovorí viac ako stovky strán učebníc.
Stretnúť sa s človekom, ktorý sám stál uprostred Slovenského národného
povstania, je zážitok, ktorý sa už nemusí zopakovať. Pre žiakov to bola
živá lekcia histórie, pre učiteľov zase pripomienka, že niektoré
hodnoty – odvaha, ľudskosť, súdržnosť – nestarnú.
„Buďte hrdí na to, že ste Slováci, nezabúdajte na minulosť a
majte radi jeden druhého. To je najväčší odkaz, ktorý vám chcem
zanechať,“ rozlúčil sa s nami.
Jeho návšteva nebola len prednáškou, ale darom pre všetkých prítomných.
Darom, ktorý nám ukázal, že história dýcha nielen zo stránok kníh, ale
aj zo slov tých, ktorí ju žili. A že aj v 97 rokoch môže človek
rozdávať energiu, nádej a vieru v to, že dobro má v živote zmysel.
Marcela Taňkošová
ZŠ Jána Švermu








