Rok 2023. Uplynulo už 200 rokov od narodenia ikony vtedajšej doby, Júliusa Andrássyho st. Rod Andrássy má významnú humenskú spojitosť.
Vihorlatská knižnica a Spolok Csemadok Humenné v rámci seriálu Andrássyovský rok prezentovali podujatie Legenda o krásnom obesencovi. Rozprávala Anna Šimkuličová, úryvky čítala Zuzana Švecová.
Syn Károly Andrássyho a Etelky Szapáryovej sa narodil v marci
1823. Historici sa prú, že to mohlo byť 8. alebo aj 21. marca. A či sa
tak stalo vo Vlachove alebo Košiciach, je tiež nejasné.
Tvrdenia poukazujú, že Július Andrássy bol mimoriadne nadaný (ako 7-ročný
zapísaný do gymnáziu v Sátoraljaújhely), ako 22-ročný sa stal poslancom
Národnej rady za Zemplín, o dva roky už pôsobil v pozícii hlavného
župana Zemplína. Zlomilo ho vlastenecké cítenie, vzdal sa všetkého a
aktívne sa zúčastnil na revolúcii v rokoch 1848 – 1849 po boku
generála Artúra Gorgeyho. Vo veku 29 rokov bol menovaný vyslancom uhorskej
revolučnej vlády v Istanbule.
Po porážke revolučných vojsk sa meno Júliusa Andrássyho dostalo na zoznam
odsúdencov na smrť, v septembri 1852 ho formálne popravili (jeho meno
pribili na šibenicu), čo znamenalo stratu majetkov, osobných pôct, akoby
neexistoval. Bol nútený žiť v exile, využíval prevažne Paríž a
Londýn. Jeho vzhľad a ušľachtilé spôsoby imponovali ženám, každá sa
chcela o „krásneho obesenca“ starať. Jeho manželkou sa stala grófka
Katinka Kendefiová. Očarujúca osobnosť bola predmetom obdivu kvôli
belostnej pleti, bola dvornou dámou cisárovnej Alžbety (Sisi).
Až v roku 1858 dostal Július Andrássy od cisárovnej amnestiu a mohol sa
vrátiť do Uhorska (mal 37 rokov). Až do konca svojho života (február 1890)
zachovával k Sisi veľkú úctu. Dodnes kolujú romantické príbehy, ktoré
sú podľa historikov príliš krásne na to, aby z nich čo len jedna mohla
byť pravdivá.
Cisárovná po smrti Júliusa Andrássyho povedala svojej dcére Márii
Valérii:
„Bolo priateľstvo, ktoré nebolo poškvrnené láskou.“
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad