Najstarším písomným dokumentom, ktorý svedčí o existencii židovského
obyvateľstva v Humennom, je zmluva uzavretá 29. septembra 1743 medzi
Máriou Szivou a Mozesom Jakabom. V meste kedysi pôsobili viacero spolkov na
konfesijnom, sociálnom základe napr. medzi najstaršie sú Sandok, Talmud
Thorah. Jedným z prvých združení nového typu bol Humenský izraelitský
dobročinný ženský spolok založený v máji 1892, ktorého cieľom bola
podpora chudobných, chorých žien, vdov a sirôt. Židovské rodiny obývali
centrum mesta, kde pôsobili ako obchodníci, lekárnici a poľnohospodári.
V Humennom boli vybudované dve synagógy. Prvá v roku 1795 a nová
synagóga v roku 1930, ktorá bola zbúraná v roku 1973.
Z historického hľadiska už najneskôr začiatkom 70-tych rokov
18. storočia vznikol v Humennom židovský cintorín. Podľa údajov staršej
literatúry totiž ešte medzi dvoma svetovými vojnami existoval na humenskom
cintoríne najstarší čitateľný nápis na náhrobnom kameni z roku 1772.
Židovský cintorín v Humennom patrí medzi najstaršie a rozlohou
najväčšie cintoríny na Slovensku. Na cintoríne sú pochovaní významní
občania mesta. Ako prvý rabín (kňaz) Jakob Spira, ktorého ostatky boli na
tomto cintoríne uložené v roku 1873. Posledným rabínom v Humennom bol
Chajim Arje, ktorý bol v roku 1942 deportovaný a do Humenného sa už nikdy
nevrátil. K významným rodinám pochovaným na tomto cintoríne patria aj
rodiny Stern, Jozefovič, Guttman a mnohé iné významné rodiny.
Tento cintorín si zasluhuje pozornosť mesta z historického hľadiska. Jeho
história je zaujímavým objektom jednak pre turistov prichádzajúcich
každoročne do nášho mesta, ale aj pre rodinných príslušníkov z celého
sveta, najmä z Izraela, USA, Kanady, Austrálie, ktorí tu majú pochovaných
svojich najbližších.
Dňa 17.07.2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Cintorín
prešiel v rokoch 2005 – 2011 veľkou rekonštrukciou a toho času je
atraktívnym objektom záujmu v rámci cestovného ruchu.
Zdroj: Dejiny židovskej komunity v Humennom.