Jozef Hrubovčák sa narodil 19. júla 1934 v Brekove. Pôvodne chcel byť letcom a námorníkom. Neprijali ho. Vyučil sa tak za stavebného zámočníka. Na profesionálnu redaktorskú stoličku si sadol v roku 1953 v podnikových novinách Východoslovenský montážnik v Košiciach., odkiaľ sa neskôr presunul do podnikového časopisu Prúdom v Chemkostave v Strážskom. Počas vojenčiny prispieval aj do armádnych novín, v civile už do Nového života v Prešove. Jeho novinárska kariéra pokračovala aj v denníku Východoslovenské noviny v Košiciach i v podnikovom časopise Chemlon v Humennom. Počas svojho života vyštudoval novinársku školu pre pokročilých žurnalistov na Vysokej politickej škole v Prahe.
V roku 1968 ho nadriadení pozbavili funkcie šéfredaktora a zakázali mu publikovať. Aj keď bol po páde totality rehabilitovaný, zanechalo to v ňom hlboké stopy na duši. Získal viacero ocenení – v roku 2008 Cenu mesta Humenné, je nositeľom viacerých vysokých vyznamenaní: Ministerstva obrany SR, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Zväzu požiarnej ochrany SR, COOP Jednoty Slovensko, ako aj štátneho podniku Chemlon v Humennom.
Štyri knihy…
Okrídlený čas (2016, autobiografia), Nik ich nečakal (2018), Oživená
minulosť (2019) a Nestisnutá pravica (2020)…
Spomína v nich na svoju prácu v novinách i tlačiarňach, o cenzúre vo
vtedajšej dobe. Tiež o vojne, účastníkoch SNP, o výčinoch banderovcov
na východnom Slovensku či o histórii hasičstva v bývalom okrese Humenné.
V ostatnom diele opisuje aj odmínovačov a revolucionárov v regióne či
vraždy poľských oficierov v Katynskom lese.
Niekoľko viet…
„Vyrastal som vo veľmi skromných pomeroch. Otec pracoval v miestnom
kameňolome a mama doslova hrdlačila na biednych roličkách, ktorej som v tom
lopotení veľakrát pomáhal. V neveľkom prízemnom domci nás pod jednou
strechou žilo deväť osôb. Tri rodiny. Dedo Gregor s manželkou Máriou,
otcov brat Michal s manželkou, tiež Máriou a ja s otcovou
rodinou…“ (Okrídlený čas)
„Raz, bolo to už o rok neskôr, prišli banderovci do domu Juraja Hačka. Ten na nešťastie býval na konci dediny. Vypýtali si od neho kyslé mlieko. Z obavy odvetil, že ho nemá, lebo kravu mu zobrali Nemci. V tej chvíli ako na truc však krava zabučala…“ (Nik ich nečakal)
„Výsadkár má dôležité poslanie. Len čo pod nohami ucíti pevnú zem, má okamžite na bezpečné miesto zoskoku naviesť vysielačkou, ktorú má v batohu, aj ďalších. Miesto tvrdého podkladu však neočakávane vhupne do chladnej horskej vody, ktorá ho v momente pohlcuje celého. S ťažkým nákladom je prekvapený partizán bezradný. Ocitol sa uprostred jazera, kde je najhlbšie. Ďaleko je odtiaľ k jednému i druhému brehu. Vysielačka, zbraň, strelivo i ostatné potreby ho nezadržateľne ťahajú ku dnu. Darmo sa bráni, plávaním vzpína a pokúša všetkými silami o záchranu. Je pozde. Príroda vždy pokoruje slabšieho. Lietadlo sa potom spustilo trochu nižšie. Keďže rádiového spojenia sa jeho posádka nedočkala, pátra po druhej alternatíve. Lenže ani plameň narýchlo rozhoreného ohňa nikde nevidieť. Volia preto tretiu možnosť. Vysadiť ďalšiu osobu na zem. A tým druhým pasažierom je žena. Lekárka…“ (Oživená minulosť)
Jozefa Hrubovčáka mrzelo iba jediné. Že najtvorivejšie roky života mu už nikto neprinavrátil.
Na poslednej ceste ho rodina, najbližší a známi odprevadili v pondelok 21. júna. Novinár a spisovateľ nás opustil vo veku 86 rokov.
Česť jeho pamiatke!
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad
