Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila v prvý deň roku 2023 pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam. Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil 1. januára v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč získal in memoriam štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik SR, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy za mimoriadne zásluhy o obranu SR a Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR. Ako zdôvodnila prezidentka, ako jediný prezident nemá pre účelovú zmenu legislatívy za éry Vladimíra Mečiara všetky najvyššie štátne vyznamenania, ktoré prezidentovi zo zákona prináležia.
MICHAL KOVÁČ – prvý prezident SR, narodil sa
3. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. V roku 1955 absolvoval
úspešne štúdium na Vysokej škole ekonomickej (VŠE, dnes Ekonomická
univerzita) v Bratislave. Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent, respektíve
externý pedagóg.
V rokoch 1967 – 1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne
v Spojenom kráľovstve. Ako prívrženec demokratizačného procesu známeho
ako Pražská jar bol vystavený postihom. V roku 1969 ho z Londýna odvolali
a v roku 1970 vylúčili z KSČ. Stal sa radovým bankovým úradníkom.
Po Novembri '89 sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). Bol
ministrom financií vo vláde národného porozumenia Milana Čiča a po prvých
slobodných voľbách v júni 1990 aj vo vláde Vladimíra Mečiara. Z postu
odišiel 18. mája 1991, necelý mesiac po odvolaní Mečiara z funkcie
premiéra. S Mečiarom stál pri zrode Hnutia za demokratické Slovensko
(HZDS). Po voľbách v roku 1992 bol predsedom federálneho parlamentu až do
zániku Česko-Slovenska k 31. decembru 1992.
Poslanci NR SR zvolili Michala Kováča 15. februára 1993 v druhom kole
prezidentských volieb za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky
ako kandidáta HZDS. Prezidentom bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998.
Bol kritikom autoritatívneho štýlu vládnutia Vladimíra Mečiara, za čo bol
vystavený politickému tlaku v období Mečiarovej vlády (1994 – 1998).
Najvážnejšou kauzou bol únos prezidentovho syna 31. augusta 1995.
Účelová zmena legislatívy v tomto období tiež zapríčinila, že Michal
Kováč ako jediný prezident nemá všetky štátne vyznamenania, ktoré hlave
štátu zo zákona prináležia.
V roku 2006 získal Michal Kováč verejné ocenenie Čestné občianstvo mesta Humenné.
Česť jeho pamiatke!
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad