Podvihorlatská paleta je občianske združenie, ktorého cieľom je podporovať tvorivosť, výtvarné aktivity a vzdelávanie v oblasti výtvarného umenia. Združuje ľudí rôznych vekových a sociálnych skupín, ktorých spája záujem o tvorbu a jej prezentáciu, o výmenu skúseností ako aj o inšpiratívne motivačne programy. Organizuje tvorivé dielne, výstavy, plenéry a stretnutia klubového charakteru. – toľko oficiality na úvod.
Vihorlatská knižnica pripravila (3.5.) v rámci cyklu Svoj príbeh rozpráva 5 besedu a prezentáciu organizácie Podvihorlatská paleta. Predstavení boli zaujímaví ľudia spätí s mestom Humenné. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Združenie tvoria amatérski výtvarní umelci, zväčša umelkyne. Spolupracujúce s mestom Humenné, Spoločnosťou klinickej onkológie, Klubom vojenskej histórie i Vihorlatskou knižnicou. Podvihorlatská paleta má za sebou 10 rokov činnosti, aktívnu participáciu na rozvoji umenia nielen v Humennom a na Slovensku – v Košiciach, Michalovciach, Stropkove, Bardejove, ale i v Poľsku (Sanok, Przemysl) či Maďarsku (Eger, Miskolc, Sárospatak, Debrecín, Budapešť). Svoj príbeh od dátumu narodenia (28. 12. 2012) po súčasnosť vyrozprávali zakladajúce členky združenia – Anna Šimkuličová, Viera Rosová, Mária Haburajová a Mária Lelková.
V súčasnosti má Podvihorlatská paleta na svojom zozname 13 mien, členky sú už vo veku, keď ich voľný čas stále viac a viac zaberajú vnúčatá. Ak sa chcete k tvorivým ženám pridať, potrebujete vedieť maľovať. Nie je to výtvarný krúžok, istá maliarska znalosť je dobrou devízou. Dôležitý je záujem.
Začali komornými výstavami vo Dvore pod Viničnou skalou v Brekove. Doposiaľ zrealizovali 90 výstav, k ich činnosti patria projekty Nech kvitnú kvety nádeje, Deň narcisov, Humenský výtvarný salón, Deň jablka, Kvety krvi
V súčasnosti sa neprofesionálne výtvarníčky stretávajú v priestoroch Denného centra Štefánikova.
Prezentácia bola spojená s vernisážou výstavy Viery
Rosovej: Výber z tvorby.
Členka OZ Podvihorlatská paleta vyštudovala odbor keramika u akad. sochára
Teodora Lucsa, pracovala ako kreslička, grafička, dlhé roky v propagačnom
oddelení NP Chemlon ako písmomaliarka. Jej obrazy ponúkajú rôznofarebnú
abstraktnosť.
„Geometrické útvary vyjadrené farebnosťou predstavujú príbehy,
udalosti. Jedna dejová línia prekrýva druhú, vzájomne na seba vplývajú,
podmieňujú vznik iného príbehu. Tak sa aj plochy rôznych farieb kopia,
dopĺňajú. Vznikla akoby kopa farieb, pričom zlé zážitky, skúsenosti sú
vo farbách tmavých, smutných, keď sa objaví pekná spomienka, dostane
niekedy až zlaté okienko,“ povedala Viera Rosová.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad
