Po druhej svetovej vojne neexistovala na území mesta Humenné ani jedna materská škola. Deti predškolského veku zostávali doma a o ich výchovu sa starali rodičia. Na podnet vtedajšieho školdozorcu Ľudovíta Hamaša bola v roku 1948 založená prvá povojnová materská škola v meste. Nedostatok vhodných priestorov sa vyriešil výstavbou drevených barakov na školskom dvore terajšej Základnej školy J. Švermu. Za necelé dva týždne ich postavili vojaci z humenských kasární.
Prvej riaditeľke a zároveň jedinej kvalifikovanej učiteľke Márii Cirbusovej pri takmer stovke detí pomáhali rehoľné sestry. Po absolvovaní kurzov k nej nastúpili po dvoch rokoch dve nové učiteľky – Helena Timuľáková a Alexandra Bajcurová.
V škôlke sa bez poskytovania stravy vyučovalo od ôsmej do dvanástej a od štrnástej do šestnástej hodiny. Kúrilo sa drevom v piecke a voda z pumpy na dvore slúžila na pitie a umývanie rúk.
Mária Cirbusová by sa pred pár dňami dožila sto rokov. Jej deň narodenia bol 21. november. Akoby jej bolo málo šesť vlastných detí, po celý svoj aktívny vek sa starala o cudzie. Keby sa na humenské námestie zišli všetci jej škôlkari, bolo by zaiste zaplnené. Od založenia prvej humenskej materskej školy (1948) až do odchodu do dôchodku (1988) pracovala ako učiteľka a riaditeľka MŠ.
Rodáčka zo Spišskej Novej Vsi pokračovala v učiteľskom povolaní po vzore pradeda, deda i otca. Prevzala teda štafetu „dedičného“ povolania. Po maturite v Učiteľskom ústave v rodnom meste ju ako mladú učiteľku umiestnenka poslala do Nemeckej Poruby (dnes Poruba pod Vihorlatom), do Polomy, ťažké roky vojny prežila v Baškovciach. Odtiaľ ju Ľudovít Hamáš zavolal do Humenného a požiadal ju, aby založila v meste prvú materskú školu.
„Mám veľmi pekné spomienky nielen na detstvo, mladosť i dospievanie na Spiši v prostredí Slovenského raja. Život v manželstve a aktívnu prácu som prežila v Humennom. Mám rada toto mesto, som vďačná spoločnosti, že sa dokáže postarať o starších, chorobou postihnutých ľudí. Uvítala by som, keby sa ľudia správali k sebe s takou láskou, akú som sa snažila rozdávať deťom v materskej škole. Akoby som bola ich druhá mama,“ zneli svojho času slová Márie Cirbusovej.
Ani v období, keď bola odkázaná na pomoc iných, nestrácala životný optimizmus a dobrú náladu. „Mám radosť zo svojej rodiny, 6 detí, 12 vnúčat a 19 pravnúčat. Som šťastná, že sme s manželom Oliverom vychovali úctivých, pracovitých a lásku rozdávajúcich pokračovateľov rodu rodiny Cirbusovej,“ vyznala sa Mária Cirbusová, ktorá nás navždy opustila pred ôsmimi rokmi.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad