Deň tradičných remesiel pripravilo Vihorlatské múzeum pre kolektívy materských, základných i stredných škôl. Vzdelávací zážitkový interaktívny program bol zameraný na prezentáciu kultúrneho dedičstva tradičnej remeselnej výroby a ľudového umenia regiónu horného Zemplína.
Počasie bolo v stredu 14. septembra priaznivé, skanzen navštívilo 936 predškolákov a školákov s pedagógmi z mesta i obcí humenského okresu, ale tiež aj zo Sniny či dokonca Prešova (napr. ZŠ Dargovských hrdinov, ZŠ Brekov, MŠ Partizánska, MŠ Osloboditeľov, Súkromná spojená škola Prešov, SOŠ Snina, Cirkevná základná škola Humenné, MŠ Třebíčska, MŠ Lesná, MŠ Aura, ZŠ Udavské, ZŠ Jána Švermu, Gymnázium J. Zlatoústeho, ZŠ Hrnčiarska, SOŠ Obchodná, SOŠ EBG). Spolu si atmosféru skanzenu vychutnalo 24 škôl.
Desať stanovíšť prezentovalo jedenásť remesiel podľa materiálových druhov – paličkovaná čipka (Andrea Kanoczová), kováčstvo a podkúvanie koní (Štefan Barančík), spracovanie dreva – tokárstvo (Ján Fedič), umelecké rezbárstvo (Matúš Krajník), vyšívanie (Alena Lojanová), tkanie na krosnách a plstenie / spracovanie vlny (Ľubica Talarovičová), zdobenie kraslíc / krasličiarstvo (Michal Pasternák), podmaľba na sklo (Jana Michalková), hrnčiarstvo (Jaroslav a Laura Lechanoví) či spracovanie slamy (Jaroslav Lechan). Kultúrny program mali na starosti speváčky folklórneho súboru Šiňava zo Sniny.
„Z môjho etnografického pohľadu sa záujem o remeslá zvyšuje. Máme tu osoby z našej spádovej doliny Humenné – Snina – Medzilaborce, nie všetci oslovení remeselníci sa v určenom dátume mohli zúčastniť. Deň tradičných remesiel je určený najmä deťom a mládeži, je vyvrcholením celoročnej prezentácie remesiel. Škôlkari i školáci nemusia iba počúvať či sledovať konkrétnu výrobu, majú príležitosť si remeselnú činnosť aj vlastnoručne vyskúšať,“ konštatoval Jozef Fundák, etnograf Vihorlatského múzea.
Ukážky poľnohospodárskych prác vyvrcholili siatím kribice, špeciálnej odrody raže s dlhými steblami, ktorá sa v minulosti používala ako materiál na slamené strechy. O rok v lete je plánovaná žatva a slama sa má využiť práve ako krytina striech domčekov skanzenu. Pripravené políčko bolo najskôr skyprené koňom a tzv. bránami, nasledovalo siatie.
Piaty ročník podujatia zorganizovalo Vihorlatské múzeum aj vďaka Fondu na podporu umenia, ktorý projekt podporil z verejných zdrojov.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad
