Vedecká konferencia vo Vihorlatskom múzeu (28. decembra).
V utorok 20. decembra si verejnosť pripomenula 205 rokov od narodenia Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho. Bola to jedna z najvýznamnejších osobností rusínskeho i slovenského národného pohybu na prelome 19. storočia s činnosťou na poli udržiavania ľudských slobôd a práv na sebaurčenie.
Historickému odkazu Adolfa Ivanoviča Dobrianskeho je v stredu 28. decembra 2022 so začiatkom o 16.00 hod. venovaná vedecká rozprava v rámci 7. ročníka rovnomennej vedeckej konferencie Odkaz A. I. Dobrianskeho pre súčasnosť.
Za účasti prednášajúcich lektorov Prof. ThDr. Ján Šafina, PhD., Mgr. Viliama Komoru, PhD. a Mgr. Jaroslava Kerekaniča sa v koncertnej sieni Vihorlatského múzea v budeme venovať téme posledného sčítania obyvateľstva a spolužitia Rusínov a Slovákov na území Slovenska.
Podujatie organizuje Vihorlatské múzeum v Humennom v spolupráci s Radou rusínskych regiónov Slovenska, Záujmovým odborom MS slovensko-rusínskej vzájomnosti Adolfa I. Dobrianskeho, Rusínskym záujmovým združením a MO ROS v Humennom.
Cieľom odbornej vedeckej konferencie je, symbolicky na prahu nového roka a nových možností spolupráce, pripomenúť si stále aktuálne otázky budovania vlastnej národnej identity a zároveň vzájomnej medzinárodnej spolupráce, princípov hlásaných Adolfom Ivanovičom Dobrianskym.
Nositeľ národnobuditeľských myšlienok sa narodil 20. decembra
1817 v Rudlove (okres Vranov nad Topľou) v rodine gréckokatolíckeho
duchovného.
Pôvodom šľachtic s profesiou banského inžiniera sa zhodou významných
historických udalostí začlenil do národno-obrodzovacieho rusínskeho
i slovenského hnutia a výraznou mierou ovplyvnil jeho smerovanie. Bol
poslancom Uhorského snemu, priateľom Ľudovíta Štúra, spolupracovníkom
slovenských, rusínskych, českých, srbských a chorvátskych národných
buditeľov. Patril k spoluzakladateľom mnohých rusínskych i slovenských
národných spolkov, medzi inými aj Obščestva sv. Joana Krestiteľa a Matice
slovenskej, v ktorej mal členskú legitimáciu s poradovým číslom štyri.
Učil dedinských ľudí obrábať pôdu, zakladať sady a včeláriť. Usiloval
o pozdvihnutie školského vzdelávania detí roľníkov. Zároveň sa
s noblesou pohyboval na cisárskom dvore vo Viedni i na cárskom dvore
v Rusku.
Zomrel 6. marca 1901 v rakúskom Innsbrucku a pochovaný je v Čertižnom
(okres Medzilaborce).
Zámerom Vihorlatského múzea v spolupráci s partnermi je zároveň vydanie uceleného zborníka diskusných príspevkov, ktoré zazneli v priebehu doterajších ročníkov vedeckých konferencií.
Mgr. Jana Fedičová,
Vihorlatské múzeum v Humennom
Tlačový referát
Mestský úrad