Týždeň slovenských knižníc odštartoval vo Vihorlatskej knižnici unikátnym menom – Ladislav Grosman. Humenský rodák by začiatkom februára (4.2.) oslávil 101. narodeniny. Nielen preto sa uskutočnili v pondelok (28.2.) dve prednášky na tému Ladislav Grosman: Doma pod Vihorlatom, doma v literatúre. Dopoludnia zaujal stredoškolákov z Gymnázia sv. Jána Zlatoústeho, podvečer literatúru chtivú verejnosť Radoslav Passia z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied.
Prednáška spojená s diskusiou bola plánovaná ešte v uplynulom roku, keď sa s Ladislavom Grosmanom spájala životná storočnica. Aj keď viacero aktivít pripomenutia si života i diela významného humenského rodáka sa uskutočnilo, pandemické okolnosti takéto stretnutie neumožnili. Stalo sa tak teraz, v rámci Týždňa slovenských knižníc (28.2. – 6.3.2022).
Na Slovensku v oblasti literárnej vedy prakticky nikto o Ladislavovi Grosmanovi systematickejšie nepísal. Nevenovala sa mu pozornosť, aká by mala, respektíve mohla. Výnimkou je jeho rodné mesto Humenné, ku ktorému sa spisovateľ a scenárista hlásil.
„Chcel by som písať o tom, čo sa stalo. Bojím sa však pátosu tragédie. A to je snáď dôvod – ak to tak smiem nazvať – môjho tragikomického nazerania. Zodpovedá to tiež povahe postáv, ktoré ma zaujímajú, ich životnému optimizmu, v ktorom je dosť miesta pre všetko, čo je ľudské.“ (L. Grosman)
Témy holokaustu a druhej svetovej vojny sa vykresľovali vo východoslovenskom meste. Predobrazom próz bolo vždy Humenné. Svoje príbehy ani postavy v nich nebanalizoval, dokázal ich ako tvorca umeleckej literatúry vyvažovať.
„Grosman je pre mňa výborným spisovateľom v tom, že za vrstvou tragického poznania dokázal rozkúskovať aj každodennosť, ktorá sa prejavuje komickým pohľadom na veci,“ konštatoval vo svojej prednáške Radoslav Passia.
Ladislav Grosman sa narodil v Humennom v období Prvej Československej republiky. V prostredí demokratickej krajiny, kde sa relatívne dodržiavali občianske práva, boli rovnaké príležitosti pre všetky národnosti i vierovyznania. Každý z milovníkov literatúry, kto sa mal možnosť zoznámiť sa s jeho dielami, zistil, že „génius loci“ rodného mesta bol pre Grosmana kľúčový. V izraelskom exile alebo v Prahe sa k Humennému, ako až bájnemu priestoru, vždy vracia. Je to až osobnostne kľúčová téma.
„Začal písať pomerne neskoro, prvé prózy mu vychádzajú ako štyridsiatnikovi, kniha Obchod na korze uzrela svetlo sveta, keď mal štyridsaťštyri rokov. Charakterizoval by som ho aj jednoduchou vetou – v literatúre chcel byť doma a pod Vihorlatom bol vždy doma,“ dodal Radoslav Passia.
Zaujímavú „večernú“ prednášku ukončili otázky zo strany publika, príjemnú atmosféru umocnili aj darčeky od organizátora – poštové známky znázorňujúce Ladislava Grosmana (1921 – 1981) a podľa jeho diela svetovo uznávaný a ocenený film Obchod na korze.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad