Primátor mesta

PhDr. Ing. Miloš Meričko



Kalendár
  «   September   »  
  «   2019   »  
Po Ut St Št Pi So Ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

meniny má Eugénia


Počasie
Streda 18.09.2019
aktuálne o 17:01
Jasno
teplota 13°C
predpoveď na zajtra
Malá oblačnosť
cez deň 15°C / v noci 6°C

Staré stránky

Staré stránky mesta Humenné sú dostupné na adrese old.humenne.sk


« späť
Aktuality a oznamy » Pripomenuli sme si sté výročie smrti gen. M. R. Štefánika

Pripomenuli sme si sté výročie smrti gen. M. R. Štefánika

V sobotu 4. mája uplynulo tesne pred poludním sto rokov od smrti významného štátnika a vedca, gen. Milana Rastislava Štefánika. Jeho život a dielo sme si pripomenuli aj v Humennom, a to hneď trikrát. Tradičným Štefánikovýmm behom v piatok dopoludnia, neskôr popoludní spomienkovou slávnosťou na gen. Milana Rastislava Štefánika a v nedeľu spomienkovou bohoslužbou v Reformovanom kostole na Ulici osloboditeľov v Humennom. Od pondelka 6. mája je Štefánikovi venovaná aj výstava, ktorú v priestoroch MsKS nainštalovali pracovníci Vihorlatskej hvezdárne v Humennom.


Slávnostné stretnutie občanov Humenného v predvečer 100. výročia
Hoci generál Štefánik nikdy nenavštívil naše mesto, Humenné mu napriek tomu už v roku 1934 postavilo sochu, na ktorú sa dobrovoľne vyzbierali obyvatelia tohto mesta vo výške 70 tisíc korún. Dnes zo slávnej sochy ostala už iba busta, ktorú pripomína Štefánikov pamätník na Námestí slobody pri Potoku času. Práve tu v predvečer stého výročia Štefánikovej smrti položili vence a uctili si jeho pamiatku predstavitelia Mesta Humenné, na čele s primátorom Milošom Meričkom a viceprimátorkou Máriou Cehelskou, a tiež predstavitelia miestnych organizácií. Všetci sa zhodli na tom, že Milan Rastislav Štefánik bol veľkým človekom, a preto mu patrí náležitá úcta a pravidelná spomienka na jeho veľké činy. V tomto duchu sa prítomným prihovoril primátor Miloš Meričko, za neformálne združenie občanov Príď a poznaj Ján Mičovský, ale aj riaidteľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom Igor Kudzej a zástupca Miestneho odboru Matice slovenskej v Humennom. Slávnostné stretnutie kultúrne obohatili žiaci a učitelia SZUŠ Múza a Spevácky zbor humenských učiteľov. A keďže počasie si človek nevyberá, Mesto Humenné ďakuje za poskytnutie priestorov v prípade nepriaznivého počasia majiteľovi cukrárne.


Spomienková bohoslužba v Reformovanom kostole
V nedeľu sa uskutočnila aj slávnostná bohoslužba v Reformovanom evanjelickom kostole, v rámci ktorej Pavol Kačkoš prirovnal v kázni život Štefánika k životu Jozefa, ktorý mal rovnako veľký sen, za ktorým šiel. Prítomným sa prihovorili aj zástupcovia ďalších cirkví, riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne a vypočuli sme si aj spievaný žalm, báseň a piesne venované práve Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Bohoslužby sa zúčastnil aj primátor Miloš Meričko s rodinou.


Kto bol Milan Rastislav Štefánik?
Generál Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v obci Košariská ešte za Rakúsko-Uhorska v rodine evanjelického farára. Pochádzal z mnoho početnej nie veľmi bohatej rodiny a aj napriek tomu, že otec z neho chcel mať pravdepodobne kňaza, mladý Štefánik sa úspešným štúdiom presadil skôr vo vedeckej a politickej sfére. Stal sa úspešným vojenským letcom, astronómom, či politikom. Hlavne na politickej pôde zožal úspechy ako charizmatický diplomat, ktorý slúžil aj v ozbrojených silách Francúzska, kde napokon získal aj občianstvo. Okrem toho mal veľkú zásluhu na formovaní česko-slovenského odboja počas prvej svetovej vojny a možno ho považovať aj za kľúčovú osobu pri formovaní Československej republiky, nakoľko sa stal ministrom vojny, ale aj podpredsedom Československej národnej rady. Milan Rastislav Štefánik vo svojej dobe úzko spolupracoval a poznal sa s takými osobnosťami ako T. G. Masaryk, Vavro Šrobár či Edvard Beneš.


Z jeho vedeckej kariéry možno spomenúť veľký záujem o astronómiu a konkrétne o slnko. Aj preto niekoľkokrát vystúpil na Mont Blanc vo Francúzsku, odkiaľ z observatória pozoroval zatmenie Slnka. Astronómia ho pohltila natoľko, že sa rozhodol na ostrove Tahiti vybudovať ďalšie observatórium, odkiaľ by mohol pozorovať Halleyho kométu. Táto jeho záľuba z neho spravila svetobežníka, keďže kvôli pozorovaniu hviezd a Slnka sa rozhodol precestovať množstvo krajín a kontinentov. Nakoniec Štefánika dostihla prvá svetová vojna, ktorú však predvídal už dávno predtým. V rámci vojenskej služby sa stal vojenským pilotom, a tak mohol opäť podnikať dobrodružné misie do ďalekých krajín. V rámci svojich ciest sa stále pohrával s myšlienkou zjednotenia Čechov a Slovákov v jeden štát. Aj preto na svojich cestách navštevoval zahraničných rodákov a na príklade národobuditeľa ich veľmi diplomaticky verboval bojovať za samostatný československý štát. Prílišná angažovanosť za Československo sa mu nakoniec stala osudnou. Dodnes je havária lietadla, v ktorom Milan Rastislav Štefánik letel 4. mája 1919 na letisko vo Vajnoroch pri Bratislave, zahalená rúškom tajomstva. Lietadlo nedoletelo a spadlo neďaleko Ivanky pri Dunaji. To, či Štefánika zostrelili, alebo to bola náhoda, sa už nedozvieme. V každom prípade si budeme 4. máj pripomínať ako výročie úmrtia najväčšieho Slováka v našej histórii, Milana Rastislava Štefánika, po ktorom je pomenované napr. letisko v Bratislave, či množstvo ulíc v slovenských mestách, medzi nimi aj v Humennom.


Text a foto: Mgr. Michaela Dochánová

« späť

« predchádzajúci
aktualizácia: 06.05.2019 | počet zobrazení: 2085

Počet návštev od 18.09.2011: 2741000
Počet návštev dnes: 904
Súbory cookie nám pomáhajú pri poskytovaní našich služieb. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s používaním súborov cookie. Ďalšie informácie