Mobilná aplikácia Humenné
« Apríl » « 2021 » |
||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 |
5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 |
12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 |
19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 |
26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 | 2 |
meniny má Vojtech
Staré stránky mesta Humenné sú dostupné na adrese old.humenne.sk
V okolí obce Osadné prebiehali počas I. svetovej vojny hlavne v roku 1915, kruté boje s obrovským počtom obetí. Len málo z nich bolo pochovaných na bývalom vojenskom cintoríne, väčšina však nemala to šťastie a zostala na mieste zosnutia. Až pri stavbe pravoslávneho chrámu v roku 1929 boli mnohí padlí vojaci exhumovaní a spolu s vojakmi z cintorína v roku 1933–34 prenesení do krypty pod pravoslávny chrám. Tu sa však zmestilo iba 1025 vojakov a tak bolo ďalších 1467 pochovaných v dvoch šatách na miestnom cintoríne. V lesoch však zostáva pochovaných množstvo ďalších obetí vojny, medzi ktoré patrili aj tieto. A že sú naozaj ruskí o tom svedčia ich osobné veci: drevené ikony Presvätej Bohorodičky, pravoslávne krížiky, gombíky z ruskej rovnošaty, zvyšky ruských poľných lopatiek a topánok…
Pozostatky neznámych ruských vojakov z I. svetovej vojny našli v lesoch neďaleko Osadného poľskí turisti, a ktoré boli odkryté lesnými traktormi pri zvoze drevenej guľatiny. Aby zabránili ich zničeniu, nájdené ostatky pozbierali, poukladali ich do jednotlivých vriec a pochovali pod neďaleký hrubý buk. O prípade bolo informované ministerstvo vnútra SR, ktoré umožnilo kosti exhumovať a pochovať na miestnom cintoríne.
Spoločne vzdajme úctu padlým hrdinom, ktorí museli čakať viac ako 100 rokov na riadny pohreb. Pohrebné obrady vykoná najvyšší predstaviteľ Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, metropolita Rastislav s duchovenstvom. Obradu sa zúčastnia aj členovia slovensko-ruskej komisie Ministerstiev vnútra pre starostlivosť o vojnové hroby, veľvyslanec Ruskej federácie v SR, ako aj legenda sovietskeho a ruského hokeja, Vjačeslav Fetisov, ktorý Osadné navštívi už po druhýkrát.
Autor: prot. ThDr. Peter Soroka, PhD.