Vihorlatská knižnica a Spolok Csemadok Humenné pripravili pre milovníkov histórie ďalšie zo série podujatí týkajúcich sa pamätného revolučného obdobia 1848 – 1849. Spojitosť majú tieto udalosti aj niektorými osobnosťami nášho regiónu: „Trinásť martýrov revolúcie alebo zradcovia a mučeníci.“
6. októbra 1849 popravili v Arade (dnes súčasť Rumunska) 13 generálov, ktorí sa zúčastnili vojny za slobodu a nezávislosť v rokoch 1848/49. Popravy boli naplánované na pamätný deň viedenskej revolúcie a boli vyvrcholením potrestania účastníkov povstania po porážke vojny za slobodu a nezávislosť. Maďarský národ si v tento októbrový deň každoročne pripomína túto smutnú udalosť ako národný smútok.
Síce maďarské revolučné vojsko zložilo zbrane pri Világosi len 13-teho augusta, už začiatkom júla sa začali vojenské akcie Habsburgovcov s cieľom potrestania povstalcov. Novým generálom cisárskeho vojska sa stal Julius Jacob von Haynau nazývaný aj ako „hyena z Brescie”. Haynau na rozkaz cisára Františka Jozefa začal na okupovaných územiach ukrutný hon na prívržencov povstania.
Vo viacerých mestách (napr. Kecskemét, Arad, Nagyvárad) zriadili mimoriadne vojenské tribunály, z ktorých sa známy proces 13 generálov uskutočnil v meste Arad. Súd vybral 13 generálov podľa dvoch hľadísk. Po prvé, všetci z nich začali vojenskú kariéru ako dôstojníci v cisárskom vojsku. Po druhé, veľká časť z nich sa stala veliteľom samostatných vojsk po vydaní cisárskeho manifestu 3. októbra 1848 (týmto manifestom Ferdinand V. rozpúšťa maďarský snem). Dôstojníci boli pred vojenským súdom obžalovaní predovšetkým z ozbrojeného povstania a zo zrady panovníka.
Aradskí martýri… boli medzi nimi aj: Generál Aristid Dessewffy (z Marhane) Generál Artúr Gorgey (z Toporca)
Poprava
Aristida Dessewffyho nad ránom zobudil kňaz, ktorý vstúpil do cely. „Spal
ste?“ – opýtal sa. „Spal som, lebo mám čisté svedomie,“ odpovedal
Dessewffy.
Po tom, čo štyroch generálov vyviedli za hradby, prečítali rozsudok aj
s nariadením ich popravy, čo zabralo dobrú polhodinu, z každého z nich
vzali reťaze, ruky im pevne zviazali za chrbtom a rozostavili ich na štyri
kroky od seba.
Všetko to robil kat (z Brna) a dosť nešikovne, lebo si nepripravil laná na
uviazanie rúk, a tak z dlhého lana odrezával kúsky s neostrým nožom.
Odsúdení nechceli mať zaviazané oči, ale veliaci poručík trval na tom,
len Emo Kissovi vyhovel, aby sa mohol pozrieť smrti priamo do očí. Kňazi
potom ustúpili za vojakov a naraz zazneli výstrely zo vzdialenosti dvoch
krokov.
Martýri predtým, ako si kľakli k poprave, vyzliekli vrchný odev. Ten potom
kat vzal so sebou. Telá večer na mieste popravy na to určení vojaci
pochovali.
Telo Aristida Dessewffyho napokon potajme previezli do Marhane, kde sú
uložené jeho pozostatky.
Rozsudok bol vykonaný o pol šiestej ráno dvanástimi vojakmi. Jeden mieril do hlavy, dvaja do pŕs. Prvá streľba sa skončila s troma odsúdenými, ktorí bez života padli na zem. Kiss ešte žil, a preto ho ešte zblízka strelili do hlavy.
Historická exkurzia „Trinásť martýrov revolúcie alebo zradcovia a mučeníci“ v priestore a čase má prepojenie na súčasnosť v podobe výstave fotografií „Krisztina Németh – Tisíc tvárí dobrovoľníkov“. Výstava, v ktorej dominujú husári z I. svetovej vojny, je inštalovaná na poschodí knižnice a potrvá do 31.10.2023.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad
