9. ročník vedeckej konferencie „Odkaz A.I. Dobrianskeho pre súčasnosť“.
Rusínske záujmové združenie v spolupráci s Vihorlatským múzeom, Radou rusínskych regiónov Slovenska, Záujmovým odborom MS slovensko-rusínskej vzájomnosti A. I. Dobrianskeho a MO Matice slovenskej v Humennom uskutočnili na sklonku kalendárneho roka 2024 (28.12.) v koncertnej sále Vihorlatského múzea 9. ročník vedeckej konferencie Odkaz A.I. Dobrianskeho pre súčasnosť.
Na podujatí sa zúčastnili piati lektori – Prof. ThDr. Ján Šafin, PhD., Vladimír Protivňák, Mgr. Miloš Zverina, Mgr. Ivan Barna a Mgr. Jaroslav Kerekanič.
Vladimír Protivňák, tajomník Svetového kongresu Rusínov, vo svojom príspevku spracoval život a dielo Ireneja Chanáta, blízkeho spolupracovníka A.I.Dobrianskeho. Vyzdvihol jeho prínos pre rozvoj duchovného života Rusínov v Čertižnom a medzilaboreckom regióne.
Správca gréckokatolíckej farnosti Zubné a člen vedenia Obščestva sv. Joanna Krestiteľa, Ivan Barna, oboznámil účastníkov konferencie s témou, ktorá je mu veľmi blízka, s rusínskou organizáciou, ktorú A.I.Dobriansky v roku 1862 zakladal a ktorú v prvých rokoch jej činnosti aj viedol s Obščestvom sv. Joanna Krestiteľa. Okrem jej histórie priblížil i súčasnú činnosť a ciele tejto najstaršej rusínskej organizácie zamerané na vnesenie rusínskeho jazyka do náboženského života Rusínov.
Osvetový pracovník Matice slovenskej Jaroslav Kerekanič v svojom príspevku „Rusíni v tieni genocídy: Stratené dedičstvo“ pripomenul neslávne jubileum – 110. výročie založenia 1. koncentračného tábora v Európe Tallerhof na území Rakúska, ktorý bol určený pre rusínsku inteligenciu halíčskej i podkarpatskej Rusi. Jeho prednáška priblížila systematické represie a potláčanie rusínskej identity, ktoré natrvalo negatívne determinovali historický vývin rusínskeho národa v 20. storočí.
Slavista, vydavateľ a publicista Miloš Zverina sa venoval Karpatským slovanským vzorom a ich miestom v slovenskej i rusínskej národnej kultúre. Tieto vzory nie sú len dekoratívnym prvkom, majú hlbokú symboliku spätú so slovanskou mytológiou a národnými tradíciami. Prejavujú sa formou tradičnej výšivky, predmetmi ľudovo-umeleckej výroby, výzdobou domov. Sú dôležitým prvkom k prezentácii, ale i k pochopeniu tradičnej národnej kultúry každého národa.
Záver vedeckej časti konferencie patril teológovi Jánovi Šafinovi. V príspevku Význam diela Aristova pre Rusínov sa zaoberal historikom Aristovom, ktorý spracoval životopisy mnohých karpatsko-rusínskych dejateľov a samotnému A.I.Dobrianskemu venoval 80 strán svojej publikácie. Navrhol preložiť jeho dielo do slovenčiny, aby takýmto spôsobom sme mali prístup k dôležitým informáciám o rusínskom národnom hnutí 19. storočia.
Priebeh konferencie obohatili spevácke vložky mužskej speváckej skupiny Hačure a dievčenskej speváckej skupiny Bosoročky, ktoré svojimi rusínskymi piesňami navádzali správnu atmosféru pred jednotlivými lektorskými výstupmi.
Súčasťou podujatia boli aj dva semináre s besedami vo Vydrani a Humennom (27.12.2024), výstava Rusínske osobnosti pred konferenciou vo Vihorlatskom múzeu a Koledovanie s Hačurami a Bosoročkami na námestí pri jasličkách krátko po ukončení konferencie.
Neformálnu bodku za podujatím dala beseda lektorov s organizátormi podujatia v priestoroch SZUŠ Kudlovská Humenné, na ktorej sa rozobrali aj témy, ktoré sa nestihli v rámci konferencie z časových dôvodov prezentovať. Budú témami nasledujúcej 10. konferencie.
Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, Matice slovenskej, Rady rusínskych regiónov Slovenska a Mesta Humenné.
Miroslav Kerekanič
odborný pracovník
Vihorlatské múzea v Humennom
